História

Doteraz najstarším písomným prameňom, v ktorom sa po prvýkrát spomína Sereď a ktorý tiež naznačuje, aké cirkevné pomery v nej mohli byť, je privilegiálna listina ostrihomského arcibiskupa Tomáša, vydaná 12. marca 1313 v Dolnej Strede. Originál sa síce nezachoval, ale jej plné znenie áno. 

Najstaršia písomná zmienka o sakrálnom objekte v Seredi pochádza z roku 1400 a spomína Kaplnku Panny Márie, s ktorou sa viažu pápežom udelené odpustky. Stála na námestí mestečka Sereď.

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Dnešný kostol bol postavený ako náhrada za starý kostol, ktorý sa nachádzal v priestore dnešného Námestia rebubliky. Kostol vyhorel 2. augusta 1777 po zásahu bleskom.

Nový kostol (súčasný), zasvätený Jánovi Krstiteľovi, bol podľa nápisu na tabuli nad hlavným vstupom do kostola dokončený v roku 1781. Postaviť ho dal gróf František Esterházy.

Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom a vstavanou vežou na priečelí. Súčasťou kostolného mobiliáru sú štyri oltáre, hlaný v presbytériu a tri bočné v lodi kostola. Na hlavnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Krstiteľovi, je obraz s námetom sv. Jána Krstiteľa ako káže zástupom. Po stranách sú sochy sv. Štefana – kráľa a sv. Ladislava – kráľa. V štíte je v lúčovitej svätožiari umiestnená letiaca holubica – symbol Ducha Svätého. Po stranách hlavného oltára sú na bočných stenách umiestnené novšie sochy Božského srdca Ježišovho (vľavo) a Panny Márie s Ježišom (vpravo).

Bočný oltár (pravý vľavo) má oltárny obraz s námetom Zmŕtvyvstalého Ježiša Krista. Po stranách oltára sú na konzolách položené sochy sv. Jozefa s Ježiškom (vľavo) a sv. Anny s Pannou Máriou (vpravo). Bližšie ku svätyni je bočný oltár Ružencovej Panny Márie s obrazom, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia. Po bokoch sú na konzolách položené sochy sv. Jonáša (vľavo) a sv.Augustína (vpravo).

Na bočnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Nepomuckému, je oltárny obraz s námetom sv. Jána Nepomuckého, kľačiaceho pred krížom, v dolnej časti obrazu je výjav, ako ho hádžu z Karlovho mosta v Prahe do rieky Vltavy. Namaľoval ho Franz Schellemaeyr v roku 1785. Po stranách bočného vstupu sú umiestnené sochy Sv. Terézie a Antona Paduánského. Kazateľnica pôvodne bola zavesená na stene a vstupovalo sa na ňu úzkym schodiskom zo sakristie. Ozdobná je reliefmi (rozsievača, sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra. Na vrchole zvukovej striešky je socha sv. Augustína. Dnes je položená na zemi. Kamennú krstiteľnicu, z ktorej sa zachovala len horná časť, zdobí plastika- Baránok Boží – symbol Ježiša Krista.

Na chóre bol pôvodne umiestnený starý organ, zhotovený v roku 1784 Valentínom Arnoldom z Trnavy. Vzácne sú dva renesančné kamenné náhrobky zabudované v stene kostola pod chórom. Nachádzajú sa po stranách hlavného vstupu. Vľavo je náhrobok kastelána Šintavského hradu a udatného bojovníka Fridricha Rottenbergera, ktorý zomrel 28. júla 1589. Vpravo je náhrobok neznámeho bojovníka, rytiera v zbroji pochádzajúceho z prvej polovice 17. storočia.

Kostol bol už v minulosti renovovaný, napríklad v roku 1865, keď práce na obnove uskutočnil staviteľ Ján Scherhaufer. Naposledy bol obnovený v rokoch 1991-1995.

hist8

Obrázok 16 z 24

Bývalý farský kostol

Bývalý farský kostol stál na priestranstve pred terajším mestským úradom. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1731, bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Či bol kostol posvätený, o tom vizitácia hovorí, že nie sú žiadne záznamy a ani v kostole žiadne znaky. Kostol bol asi len požehnaný. Stál v peknom prostredí a bol „vznešeného slohu“. 2. augusta 1777 kostol „bleskom zhorel“ a následne veľkou obetavosťou a prácou obyvateľov opravený.

O tom ako vyzeral, nám popísal v svojej kronike Ján Fischer. Na hlavnom oltári bol obraz sv. Jána Krstiteľa, ako krstí Ježiša Krista. V kostole boli tri vedľajšie oltáre a dva chóry. Dva z vedľajších oltárov boli mariánske a to oltár Zvestovania a Bolestnej Panny Márie. Prvý chór, jednoramenný, umiestnený bol vpredu, na strane evanjelia a obrátený bol do hlavnej lodi kostola. Na tomto prednom chóre bol organ so štyrmi registrami. Druhý chór bol nad vchodom do kostola. Kostol mal aj bočné kaplnky, v ktorých sedávali zámočníci. Mal dve krypty, jednu vo svätyni, druhú pod kaplnkou na strane epištoly. Okolo kostola bol cintorín ohradený múrom. V ňom bola kostnica. Za kostnicu bola neskôr používaná krypta na strane evanjelia.

Viackrát pri stavebných prácach sa našli zbytky múrov, krypty, ľudských kostí a šiat. V roku 1907 pri práci ťažkých oracích strojov na tomto mieste sa raz jeden z nich preboril do krypty. Našli tu truhly, na ktorých boli klincami vybité letopočty, ale tieto nikto nevedel prepočítať. Našli sa tu aj šaty kňaza „vyššej hodnosti“. Schody boli veľmi vydrané, truhlí bolo tam veľa, ale nápis sa nenašiel žiadny, našli len pátričky, abnúsky sv. Jána Nepomuckého a P. Márie. Jozef Frištacký našiel na schodoch staré peniaze. Na jednej truhle bol porcelánovými klinčekmi vybitý rok 1779. To bol asi posledný pochovaný. Našla sa kňazská čiapka, 2 kúsky štóly.

Na obrázku je zobrazený stredoveký gotický kostol s vežou na grafickej vedute z roku 1666. Zdroj: R. Petrovič a J. Matis.

Mariánsky stĺp

Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty stojí vpravo od kostola, v kostolnej záhrade. Stĺp predstavuje architektonicko-sochársku kompozíciu, ktorá sa člení na tri časti. Spodnú časť, postavenú na dvojstupňovom pódiu, tvorí podstavec s profilovanou pätkou a rímsou. Po bokoch sú sochy svätých – Floriána (vľavo) a Jána Nepomuckého (vpravo). Florián je ako rímsky vojak. Pravá ruka – zástava, ľavá vedro a hasí dom. Ján Nepomucký – kňaz v kanonickom rúchu, pravá noha šliape netvora s vyplazeným jazykom. Strednú časť tvorí hladký stĺp s tromi obrazmi s pásikovou tematikou, ukončený hlavicou. Na hlavici stojí socha Immaculaty – Panny Márie. Je zobrazená ako mladá žena, s rukami zopätými k modlitbe. Okolo hlavy 12 hviezd, stojí na zemeguli s polmesiacom a nohou šliape po hadovi, ktorý drží v papuli jablko.

Nápis: Ku cti Panny bez dedičného hriechu počatej postavili František Alchorn a Anna Mária Poschínová. Postavený v r. 1736, obnovený 1904. Stĺp bol pôvodne umiestnený inde.

Stĺp Najsvätejšej Trojice

Stojí vľavo od kostola. Pochádza z obdobia neskorého baroka, z druhej polovice 18. stor.

Valcovitý podstavec nesie hladký obelisk, ktorý ukončuje súsošie Najsvätejšej Trojice. Valcovitú časť ukončuje profilovaná rímsa, na ktorej boli umiestnené tri sochy: sv. Peter, sv. Pavol a sv. Anna. Na hlavici je umiestnené súsošie Najsvätejšej Trojice s Bohom – Otcom na pravej a Synom – Kristom na ľavej strane. Medzi nimi sa vznáša holubica symbol Ducha Svätého. Otec drží žezlo – symbol moci, Kristus drží kríž, sú v oblakoch.

Tiež bol pôvodne umiestnený inde a v 50. rokoch bol prenesený. Stĺp bol reštaurovaní v roku 2006.

Rímskokatolícka škola

Najstarší doklad o existencii školy je z roku 1505. Konkrétne údaje o učiteľoch alebo škole sú z rokov 1634 až 1847. Vizitácia z 18. mája 1847 hovorí o škole s jednou triedou, ktorú dal postaviť zemepán Esterházy. Učebné pomôcky aj drevo dávalo škole panstvo. V tomto roku ju navštevovalo 91 chlapcov a 30 dievčat a 3 chlapci evanjelického vyznania. Počet žiakov v letných a zimných mesiacov sa líšil. V roku 1848 v zime navštevovalo školu 89 chlapcov a 57 dievčat, kým v letných len 73 chlapcov a 38 dievčat. Vyučovacím jazykom bola slovenčina. V roku 1864 prevzala školu s tromi triedami a tromi učiteľmi miestna cirkevná obec. Organista bol zároveň správcom školy s ročným platom 300 florénov a ročný plat ostatných učiteľov bol 200 florénov. V roku 1868 bola zriadená dievčenská trieda na Pekárskej ulici. Podľa zápisnice školskej stolice z roku 1869 sa vyberalo od každého žiaka 20 grajciarov školné. V máji 1879 za podpory zemepánky Angeliky kňažnej Alsace d´Hennin (5000 florénov) sa začalo s výstavbou novej školy. V októbri toho istého roku bola dokončená. Prízemie, 3 izby, kuchyňa a komora organistu učiteľa, dve menšie učiteľské a jedna školníková izba. Na poschodí 3 učebne a jedna učiteľská miestnosť. Pripájala sa stará budova s 2 učebňami, komorou a kantorovou izbou. Vo dvore bola záhrada a prepožičaný priestor na telocvičňu s náradím od panstva.

V roku 1890 navštevovalo školu 435 žiakov a vyučovali 4 učitelia. Od roku 1906 chodili do nej aj žiaci zo Stredného a Dolného Čepeňa. Vyučovacím jazykom v tom období už bola až do roku 1918 maďarčina. Po vzniku ČSR počet žiakov rástol, takže v roku 1926 bolo nutné rozšíriť dve nádvorné učebne a v r. 1928 sa vyučovalo aj v požičaných priestoroch meštianskej školy. Správcom školy bol od roku 1924 Ján Fischer.

Škola zápasila s nedostatkom učebných priestorov a vyučovanie muselo byť striedavé až do roku 1937, kým sa neotvorili brány novej školy, ktorá stála v lokalite dnešného gymnázia.

Literatúra: Sereď – dejiny mesta; Historický pohľad do náboženského života Serede