FarnostSered
  • Vitajte na webe seredského dekanátu


História | Farnosť Sereď

Pútnické miesto - kaplnka Nanebovzatia Panny Márie v Čepeni

  • Ostatná aktualizácia: utorok, 11. august 2015, 16:53
  • Napísal: Administrátor
  • Návštevy: 5613
  • 05 aug

Patrocínium: Nanebovzatie Panny Márie 
Hlavná púť: v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta)
Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Kostolná 10, 926 01 Sereď
Telefón a fax: 031/789 28 67, e-mail: fara.sered@gmail.com

Tradícia púte v severnej časti galantského okresu sa sústreďuje aj do mesta Sereď – konkrétne do jeho miestnych častí Stredný a Dolný Čepeň. Každoročne sa tam v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie koná mariánska púť. Počiatky púte v tejto lokalite spadajú do tridsiatych rokov 19. storočia, keď Sereď a blízke okolie postihla cholera. Vtedy tam zomrelo mnoho ľudí. Obyvatelia z vďaky po ukončení epidémie postavili v Strednom Čepeni dnešnú Kaplnku nanebovzatia Panny Márie, vtedy zasvätenú Panne Márii Pomocnici kresťanov. Táto kaplnka bola postavená na mieste staršieho kostola spomínaného v roku 1634.

Čítať ďalej...

Kňazi, ktorí pôsobili či pôsobia vo farnosti Sereď

  • Ostatná aktualizácia: nedeľa, 02. august 2020, 08:50
  • Napísal: Administrátor
  • Návštevy: 10835
  • 09 júl

A) Farár a farský administrátor (je im zverená starostlivosť o spoločenstvo veriacich vo farnosti):

"Farnosť je určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi." (Kán 515, § 1. KKP) "Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená, a vykonáva pastoračnú starostlivosť o spoločenstvo, ktoré mu je zverené, pod autoritou diecézneho biskupa, ku ktorého účasti na službe Krista je povolaný, aby pre to isté spoločenstvo vykonával učiacu, posväcovaciu a riadiacu úlohu za spolupráce aj iných presbyterov alebo diakonov i za prispenia laických veriacich podľa normy práva." (Kán. 519 KKP)

B) Dekan:

Kódex kanonického práva v kán. 555 o povinnostiach dekana hovorí:

§ 1. Dekan okrem splnomocnení, ktoré mu partikulárne právo zákonne dáva, má povinnosť a právo:
1. napomáhať a koordinovať spoločnú pastoračnú činnosť v dekanáte;
2. dozerať, aby klerici jeho obvodu viedli život primeraný ich stavu a aby si svedomite plnili svoje povinnosti;
3. postarať sa, aby sa posvätné obrady vykonávali podľa predpisov posvätnej liturgie, aby sa výzdoba a čistota kostolov a posvätného zariadenia najväčšmi pri eucharistickom slávení a uchovávaní Najsvätejšej sviatosti starostlivo zachovávala, aby sa farské knihy správne viedli a patrične uchovávali, aby cirkevný majetok bol svedomito spravovaný; napokon, aby sa farskej budove venovala náležitá starostlivosť.

§ 2. Dekan sa má v dekanáte, ktorý mu je zverený:
1. usilovať, aby sa klerici podľa predpisov partikulárneho práva v stanovenom čase zúčastňovali prednášok, teologických zhromaždení alebo konferencií podľa normy kán. 279, § 2;
2. starať, aby presbyteri jeho obvodu mali naporúdzi duchovnú pomoc; takisto má čo najväčšmi prejavovať starostlivosť o tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkých okolnostiach alebo ktorých trápia problémy.

§ 3. Dekan sa má starať, aby farárom jeho obvodu, o ktorých vie, že sú vážne chorí, nechýbala duchovná a materiálna pomoc, a aby pohreb tých, čo zomreli, sa dôstojne slávil; má sa aj postarať, aby počas ich choroby alebo pri ich smrti nevyšli navnivoč alebo neboli poodnášané knihy, dokumenty, posvätné zariadenia a iné veci, ktoré patria Cirkvi.

§ 4. Dekan je podľa určenia diecézneho biskupa povinný vizitovať farnosti svojho obvodu.

Doteraz najstarším písomným prameňom, v ktorom sa po prvýkrát spomína Sereď a ktorý tiež naznačuje, aké cirkevné pomery v nej mohli byť, je privilegiálna listina ostrihomského arcibiskupa Tomáša, vydaná 12. marca 1313 v Dolnej Strede. Originál sa síce nezachoval, ale jej plné znenie áno. „Arcibiskup Tomáš daroval farárovi z Dolnej Stredy raz a navždy štvrtinu desiatkov, ktoré dostával z Dolnej Stredy a Serede.“ Keďže Sereď bola do 17. storočia filiálkou Dolnej Stredy.

 Farári

1512     Joannes, verejný notár a prvý seredský duchovný,
o ktorom máme písomnú zmienku
1561 Benedictus
1562 Dionysius
1633 Pálfalvay Joannes, ostrihomský kanonik, varadínsky biskup
1644 Fejér Jacobus, ostrihomský kanonik a archidiakon
1647 Kőrössy Sigismundus, ostrihomský kanonik
1653 – 1661 Sculteti Daniel
1661 – 1663 E Societate Jesu Administratores (Administrátori zo Spoločnosti Ježišovej)
1663 – 1665 Körmendy Emericus, bratislavský kanonik
1665 – 1673 Petesházy Joannes, ostrihomský kanonik
1673 – 1676 Matyasovszky Ladislaus, nitriansky biskup
1676 – 1678 Krukics Michael
1678 – 1678 Pyber de Györkény Ladislaus, titulárny biskup almisiensky
1678 – 1684 Dominiki Mathias
1684 – 1689 Vaskovics Adamus
1689 – 1691 Ghilanyi Georgius et Simptaviae, titulárny biskup noviensky, prepošt sv. Štefana
1691 – 1691 Knesovics Andreas
1691 – 1697 ThDr. Bőjtös Stephanus, doktor teológie
1697 – 1703 Vidlics Lucas
1703 – 1710 Okolocsányi Joannes, veľkovaradínsky biskup
1710 – 1720 ThDr. Kelio Nicolaus, doktor teológie, ostrihomský kanonik a prepošt sv. Juraja
1720 – 1735 Letenyey Stephanus, ostrihomský kanonik
1735 – 1740 Lámi Joannes, ostrihomský kanonik a archidiakon
1741 – 1768 Vida Franciscus, bratislavský kanonik
1768 – 1779 Nagy Antonius (profesor morálnej teológie na Trnavskej univerzite)
1779 – 1802 Nagyajtay Joannes
1802 – 1810 Magyary Joannes
1810 – 1825 Fekete Michael
1825 – 1850 Szlezák Stephanus
1850 – 1881 Nagy Stephanus
1881 – 1914 Polacsek Ernestus
1914 – 1940 Puchardt Vojtech, začala sa písať novšia kronika
Historia Domus Sereď
1941 – 1950 Bernadič František
1950 – 1951 Cseffalvay Vojtech
1951 – 1971 Frtús Anton
1971 – 1988 Mons. Sokol Ján, emeritný trnavský arcibiskup-metropolita
1988 – 1990 Augustín Juraj
1990 – 1994 Kučera Peter
1994 – 1996 JCLic. Bederka Ján
1996 – 2009 Mons. Bučík Ján, kaplán Jeho Svätosti
2009 – 2012 Cibira Peter
2012 – 2014 Ďurčo Václav
2014 - 2020 Škriputa Libor, kanonik
2020 -    Hallon Ján, kanonik, assessor

Kapláni

1777  1780 Juraj Fándly
1790 1795 Matej Kyselý
1822 1825 Anton Kardhordó
        – 1909 Jozef Blaschky,
vznikol spolok Katolícky kruh a Spolok rímskokatolíckej mládeže
1910 – 1914 Puchardt Vojtech
1914 – 1915 Haberla Peter
1915 – 1916 Breyer Róbert
1916 – 1917 Sparka Štefan
založený Spolok sv. ruženca
1917 – 1918 Šoltész Štefan
1918 – 1918 Ščepko Jozef
1919 – 1921 Neuber František
1921 – Nemšovský
1931 – 1932 Ďungel Ignác
1936 – 1940 Voska František
1939 – 1940 Dekan Štefan
1940 – 1941 Navrátil Gejza
1941 – 1942 Chromjak Ján
1942 – 1943 Tomaškovič Štefan
1943 – 1947 Mesko František
1947 – 1950 Pobuda Bernard
1954 – 1957 Pozdech Timotej
1957 – 1958 Žák Štefan
1958 – 1959 Orthofer Hubert
1959 – 1960        Schmiester Jozef Alojz
1960 – 1963 Rehák Albert
1963 – 1963 Očenáš František
1964 – 1970 Jakúbek Ján
1970 – 1971 Sokol Ján
1971 – 1975 Jánovský Metod Ján OFM Cap
1975 – 1977 Bujna Ján
1977 – 1981 Šišulák Imrich
1981 – 1984 Kolpák Jozef, honorárny dekan
1984 – 1985 Lehotský Jozef
1985 – 1988 Augustín Juraj
1987 – 1989 Kuna Ladilslav
1990 – 1991 Daňo Rudolf
1991 – 1992 Sitka Zdenko
1992 – 1993 Varga Ľubomír
1993 – 1995 Kosnáč Benjamín
1995 – 1996 Jankovič Richard
1996 – 1997 Gajdoš Jozef
1997 – 1998 Buček Ján
1998 – 2000 Kostolný Miroslav, dištriktuálny dekan
2000 – 2001 Kohútek Miloš, ThDr., ICLic.
2001 – 2002 Porubský Ondrej
2002 – 2004 Michalka Miroslav
2004 – 2005 Kukučka Peter
2005 – 2006 Štefaník Peter
2006 – 2007 Lovič Maroš
2007 – 2008 Mikula Peter
2008 – 2009 ThLic. Chrvala Ondrej
2009 – 2011 ThLic. Schindler Juraj
2011 – 2012 Kubán Ľudovít
2012 – 2014 Klement Martin
2012 – 2015 kapitán ThLic. Tomáš Huďa SchP., titulárny vojenský dekan
2014 – 2018 Ťapušík Róbert
2016 – 2018 poručík Peter Dobrovodský, starší vojenský kaplán
2018 – 2020
  Belý Peter
2020    Mišura Ladislav

Duchovné povolania z farnosti Sereď

Jozef Dudík kňaz 1939
Jozef Masarovič kňaz 1957
Viliam Nyul kňaz 1961
Alexander Melo dominikán 1973
Ľuboš Rojka, SJ jezuita 1996
Mário Račko kňaz 2012
Milan Cehlárik kňaz 2013
Michal Irsák
kňaz
2018
Tomáš Kišon kňaz 2019
Peter Sklenár
bohoslovec 2016
Samuel Polednák
bohoslovec 2017
Mikuláš Šurín
bohoslovec 2017
     
Anna Karmažínová
pôsobisko - Paríž
Heľga Jozefa Mikulášová, OSF františkánka
Marcela Kloknerová, ND Školské sestry de Notre Dame
Jana Katarína Drahovská, O. Praem. premonštrátka
Vlasta Goretta Ježovitová, O. Praem. premonštrátka
Dana Samuela Harmáčková, OSU uršulínka

História farnosti - doplnené

  • Ostatná aktualizácia: nedeľa, 23. júl 2017, 07:31
  • Napísal: Administrátor
  • Návštevy: 5297
  • 09 júl

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Dnešný kostol bol postavený ako náhrada za starý kostol, ktorý sa nachádzal v priestore dnešného Námestia rebubliky. Kostol vyhorel 2. augusta 1777 po zásahu bleskom. Nový kostol (súčasný), zasvätený Jánovi Krstiteľovi, bol podľa nápisu na tabuli nad hlavným vstupom do kostola dokončený v roku 1781. Postaviť ho dal gróf František Esterházy.

Historická udalosť, ktorej význam si možno ani neuvedomujeme

  • Ostatná aktualizácia: nedeľa, 07. máj 2017, 17:52
  • Napísal: Andrej Macho
  • Návštevy: 4952
  • 01 máj

posviacka ilustracnyV sobotu 29. apríla 2017 boli farníci seredskej farnosti svedkami významnej historickej i duchovnej udalosti. Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, dejinne nazývaný aj „nový kostol“ z roku 1781 (starý kostol vyhorel v r. 1777) bol spolu s prítomným ľudom svedkom prvej konsekrácie, resp. posviacky oltára - obetného stola, vo svojej takmer 240 ročnej histórii...

Čítať ďalej...

Symbolika nového oltára a ambón

  • Ostatná aktualizácia: nedeľa, 07. máj 2017, 20:06
  • Napísal: Róbert Ťapušík
  • Návštevy: 3820
  • 01 máj

O HISTORICKEJ UDALOSTI KONSEKRÁCIE NOVÉHO OLTÁRA V SEREDI SPOLU S DETAILMI SYMBOLIKY ČÍTAJTE TU (klikni):  Historická udalosť, ktorej význam si možno ani neuvedomujeme

oltar

1) Prečo MENÁ EVANJELISTOV na štyroch pilieroch oltára?

V evanjeliových záznamoch týchto mužov sa zachovali slová, ktoré Ježiš vyriekol a poveril apoštolov, aby na jeho pamiatku slávili Eucharistiu. „ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku." Oltárom Novej zmluvy je Pánov kríž, z ktorého pramenia sviatosti veľkonočného tajomstva. Na oltári, ktorý je stredobodom kostola, sa pod sviatostnými znakmi sprítomňuje obeta kríža. Oltár je aj Pánovým stolom, ku ktorému je pozvaný Boží ľud. V niektorých východných liturgiách je oltár aj symbolom hrobu (Kristus skutočne zomrel a skutočne vstal z mŕtvych). Oltár, okolo ktorého je zhromaždená Cirkev(1182) pri slávení Eucharistie, predstavuje dve stránky toho istého tajomstva: obetný oltár a Pánov stôl, a to tým viac, že kresťanský oltár je symbolom samého Krista, ktorý je prítomný uprostred zhromaždenia svojich veriacich ako obeť prinášaná na naše zmierenie a zároveň ako nebeský pokrm, ktorý sa nám dáva. „Veď čo je Kristov oltár, ak nie obraz Kristovho tela?“ – pýta sa svätý Ambróz. A inde hovorí: „Oltár je obrazom [Kristovho] tela a Kristovo telo je na oltári.“ Liturgia vyjadruje túto jednotu obety a prijímania v mnohých modlitbách. Rímska cirkev sa napríklad vo svojej anafore modlí:

„Pokorne ťa prosíme, všemohúci Bože, prikáž svojmu svätému anjelovi preniesť tieto dary na tvoj nebeský oltár, pred tvár tvojej božskej velebnosti, aby nás všetkých, ktorí máme účasť na tejto oltárnej obete a prijmeme presväté telo a krv tvojho Syna, naplnilo hojné nebeské požehnanie a milosť.“

Čítať ďalej...

Podkategórie

Ak chápeš, to nie je Boh!
Augustín