História farnosti Abrahám

Z dobových písomností, ktoré máme k dispozícii sa dozvedáme, že cirkevný život v obci prešiel v priebehu uplynulých storočí búrlivým vývojom. Prvé poznatky o cirkevnom živote dosvedčujú, že miestne obyvateľstvo bolo od čias prvej písomnej zmienky o obci pôvodne rímskokatolíckeho vierovyznania. V roku 1523 Ferdinand I. Haburský daroval Šintavské panstvo z vďaky za pomoc pri bitke proti Jánovi Zápoľskému palatínovi Alexejovi Thurzovi. Nakoľko nový vlastník Šintavského panstva bol protestantského vierovyznania, nástojil a všetkými možnými spôsobmi sa usiloval na túto vieru preorientovať aj svojich poddaných. Tí, ktorí neprestúpili na túto vieru museli časom obec opustiť. V roku 1635 zomrel Adam Thurzo a v roku 1636 Michal Thurzo, čím thurzovský rod vymrel po meči. Z majetkov Thurzovcov pripadlo Šintavské panstvo v roku 1639 palatínovi Mikulášovi Esterházymu a jeho synom. Nakoľko Esterházyovci boli rímskokatolíckeho vyznania zasa trvali na tom, aby poddaní prešli na katolícku vieru. Tí, ktorí neposlúchli boli z dediny vykázaní vrátane richtára a majetky im boli zhabané. Na základe sťažnosti týchto vydedencov na cisárskom dvore im neskôr za majetok bola obcou vyplatená náhrada avšak do dediny sa už späť nevrátili. Od čias až dodnes obec zostala rýdze katolícka a až do II. Svetovej vojny bolo v obci vždy niekoľko židovských rodín. Z rokov, v ktorých dochádzalo k zmenám vierovyznania sa zachovalo pomerne dosť písomných materiálov.

Prvý kostol v Abraháme bol postavený okolo roku 1240-1245 synom pezinského a svätojurského grófa Šebeša Abrahámom I., ktorý zdedil po ňom usadlosť, terajší Abrahám. Patriarchovi Abrahámovi bol tento kostol aj zasvätený. Nevieme, kde tento kostol stál, vieme však, že bol drevený. Na mieste terajšieho kostola bol v roku 1561 postavený taktiež drevený kostol na kamennej podmurovke. Okolo kostola, ako to bolo v stredoveku zvykom, bol aj cintorín, v ktorom sa pochovávalo do roku 1780. V roku 1780 bol postavený nový centrálny kríž na novom cintoríne, vtedy ešte mimo dediny, na terajšom mieste. Je pravdepodobné, že obraz Abraháma za hlavným oltárom ešte z tohto dreveného kostola. V čase reformácie, keď vlastnili obec Thurzovci ako súčasť Šintavského panstva, v kostole slúžili bohoslužby obe cirkvi ako katolícka, tak aj protestantská. Ešte pred príchodom tatarov sa v záznamoch o biskupskej vizitácii Abrahám spomína ako fara. Zápis sa nachádza v univerzitnom archíve v Bratislave. Taktiež existuje doklad, že v septembri 1296 tatari zničili kláštor cistuciatov v Abraháme a vyvraždili mníchov. V roku 1782 dal na mieste dreveného kostola Karol Esterházy postaviť v slohu neskorého baroka dnešný kostol bez bočných lodí, ktoré boli pristavené neskoršie /1934/. Z kamennej podmurovky pôvodného kostola bola na mieste terajšej fary obecná väznica, ktorá neskôr slúžila ako hasičská budova až do doby postavenia novej fary. V predchádzajúcich storočiach Abrahám patril pod farnosť Majcichov aj pod notársky obvod Majcichov. Na majcichovskej fare bola vedená aj abrahámska matrika. Až do roku 1907 chodili slúžiť omše a vysluhovať sviatosti správcovia fary z Majcichova. Medzi inými aj kňaz - spisovateľ /1822-1870/ Ján Palárik. Farský úrad v Abraháme sa datuje dňom 10.5.1907, kedy bola Ostrihomským arcibiskupstvom schválená a potvrdená žiadosť o zriadenie farnosti v Abraháme. Doklad - originál je uložený na fare v Abraháme. Za zriadenie farnosti patrí vďaka majetným, ale bezdetným manželom Horváthovým, ktorí v prospech zriadenia fary venovali celý svoj movitý i nemovitý majetok, čo bolo základnou podmienkou pre schválenie fary. Požiadavka cirkevnej vrchnosti na zriadenie fary bola, aby bol správca fary materiálne zabezpečený. Manželia Horváthoví venovali do základiny fary tzv. urbarský trojhošťak, ktorý predstavoval asi 24 ha pôdy a tiež dom pod terajším popisným číslom 127, ktorému miestni obyvatelia doteraz hovoria fara. Týmto skončili dovtedajšie povinnosti obyvateľov Abrahámu, ktorí vozili farára z Majcichova v nedeľu, vo sviatok, na krstiny, svadby a pohreby na konských povozoch zdarma. Školská stolica dohliadala na poradie, podľa ktorého gazdovia, ktorí vlastnili záprahy mali doviezť farára. V zimných mesiacoch doprava bola veľmi obtiažna a taktiež cestovanie na otvorených vozoch alebo saniach a vykonávanie bohoslužieb a obradov v nevykúrených kostoloch podlamovalo zdravie kňazov, čo často zapríčiňovalo aj ich predčasnú smrť. Keďže z tejto fary do kostola a školy bolo ďaleko, čo najmä v zime pre sneh, v jeseň a na jar pre blato spôsobovalo farárovi problémy, farníci sa dohodli, že postavia novú faru v blízkosti kostola a školy. Pri kostole bol obecný pozemok, na ktorom bola školská ovocná škôlka, obecná ľadovňa a hasičská búda postavená z hrubého kameňa. Do búdy občas zatvárali tulákov, opilcov, cigáňov, ktorí nejakým spôsobom narušili chod dediny. V roku 1912 bola terajšia fara postavená za peniaze získané predajom starej fary a pomoci farníkov.

Prevzaté z oficiálneho webu obce Abrahám; autor: Branislav