Kostol sv. Jána Krstiteľa

Dnešný kostol bol postavený ako náhrada za starý kostol, ktorý sa nachádzal v priestore dnešného Námestia rebubliky. Kostol vyhorel 2. augusta 1777 po zásahu bleskom. Nový kostol (súčasný), zasvätený Jánovi Krstiteľovi, bol podľa nápisu na tabuli nad hlavným vstupom do kostola dokončený v roku 1781. Postaviť ho dal gróf František Esterházy.

Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom a vstavanou vežou na priečelí. Súčasťou kostolného mobiliáru sú štyri oltáre, hlavný v presbytériu a tri bočné v lodi kostola. Na hlavnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Krstiteľovi, je obraz s námetom sv. Jána Krstiteľa, ako káže zástupom. Po stranách sú sochy sv. Štefana - kráľa a sv. Ladislava - kráľa. V štíte je v lúčovitej svätožiari umiestnená letiaca holubica - symbol Ducha Svätého. Po stranách hlavného oltára sú na bočných stenách umiestnené novšie sochy Božského srdca Ježišovho (vľavo) a Panny Márie s Ježišom (vpravo).

Na bočnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Nepomuckému, je oltárny obraz s námetom sv. Jána Nepomuckého, kľačiaceho pred krížom, v dolnej časti obrazu je výjav, ako ho hádžu z Karlovho mosta v Prahe do rieky Vltavy. Namaľoval ho Franz Schellemaeyr v roku 1785. Po stranách bočného vstupu sú umiestnené sochy Sv. Terézie a Antona Paduánského. Kazateľnica pôvodne bola zavesená na stene a vstupovalo sa na ňu úzkym schodiskom zo sakristie. Ozdobná je reliefmi (rozsievača, sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra. Na vrchole zvukovej striešky je socha sv. Augustína. Dnes je položená na zemi. Kamennú krstiteľnicu, z ktorej sa zachovala len horná časť, zdobí plastika- Baránok Boží - symbol Ježiša Krista.

2.3.1 Cirkevné pamiatky v minulosti

„V Seredi bol kostol pravdepodobne už v čase najstaršej písomnej zmienky z roku 1313 - privilegiálna listina ostrihomského arcibiskupa Tomáša, vydaná 12. marca 1313 v Dolnej Strede.“64 Ťažko si predstaviť Sereď bez kostola, lebo na začiatku 15. storočia sa objavuje ako pomerne veľké sídlisko. Najstaršia písomná zmienka o sakrálnom objekte v Seredi pochádza z roku 1400 a spomína Kaplnku Panny Márie, s ktorou sa viažu pápežom udelené odpustky. Stála na námestí mestečka Sereď.

Priamo Serede sa dotkla ozvena vrcholiaceho zápasu o uhorský trón v polovici 15. storočia. 17. júla 1450 Tomáš z Ludaníc obrátil na popol takmer celý seredský chotár. O tom, či oheň zasiahol aj spomenutú kaplnku Panny Márie, nemáme žiadnu zmienku. Isté je, že o vyše dve desaťročia mala Sereď už kostol, dokonca s rovnakým patrocíniom aké mala kaplnka, mohol však existovať už skôr.

V roku 1472 Dorota, matka po nebohom synovi Mikulášovi Hallosovi, obdarovala tento kostol sumou 25 zlatých florénov. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1561 seredský kostol bol filiálkou Dolnej Stredy. O vnútrajšku kostola a oltároch sa v nej uvádza, že neboli primerané bohoslužobnému účelu. Vo vizitácii z nasledujúceho roku sa píše, že kostol vyhorel a začal sa nanovo stavať.

V roku 1498 Seredský občan Michal Mozmohar v závete zanechal 200 zlatých na postavenie Kaplnky sv. Michala a farárovi vykonávajúcemu v nej bohoslužby dom s vinicou. Kaplnka patrila ku kostolu Panny Márie a jej rektorom mal byť od roku 1512 Ján, ktorý bol súčasne verejným notárom.

Ján je vôbec prvý seredský duchovný, o ktorom máme písomnú zmienku.
Stoličnobelehradský bán Juraj z Kaniže dal v roku 1505 v Seredi postaviť kaplnku k úcte sv. Wolfganga. 15.11.1505 ju obdaroval fundačnou listinou vydanou na šintavskom hrade. Bán si vyhradil pre seba, dedičov či budúcich vlastníkov právo na voľbu a prezentáciu seredského rektora. Kanonická vizitácia z roku 1561 hovorí o tejto kaplnke, že bola úplne opustená.65

V Dolnom Čepeni stála v polovici 18. storočia kaplnka sv. Márie Magdalény. Bola postavená zo surovej tehly. Strop bol rovný a drevený, dlažba bola z pálenej tehly. V prednej časti sa nachádzala drevená veža s malým zvonom. „V kaplnke bol tabuľový oltár s obrazom sv. Márie Magdalény medzi sochami sv. Martina a sv. Juraja. Po stranách kaplnky boli 2 obrazy – Bolestnej Panny Márie a sv. Rodiny.“66 Na sviatok sv. Magdalény sa tu slávila sv. omša. Kaplnka bola vybavená základnými liturgickými potrebami.

V blízkosti mesta stála kaplnka sv. Anny. Jej význam postupne upadal, k čomu prispela i výstavba nového kostola (1777). Neskôr v jej okolí zriadili nový cintorín. V roku 1731 bola táto kaplnka udržiavaná a v dobrom stave, ale už o 50 rokov sa nachádza v dezolátnom stave a prázdna. Jej hmotné zabezpečenie použili na zriadenie interiéru farského kostola.67

Kaplnka na hrade sa spomína už v roku 1423 pri deľbe šintavského panstva medzi Jánom, synom Jugu z Rače a grófom Jurajom z Pezinka. „Za spoločný majetok bola vyhlásená aj hradná kaplnka svätej Margity.“68 Po prestavbe bola 14.7.1673 vysvätená vacovským biskupom Jurajom Pongrácom a venovaná k úcte sv. pannám, mučeníčkam Kataríne a Barbore. V kaplnke bol tabuľový oltár s obrazmi Zjavenia Pána, sv. Jána Krstiteľa a Zvestovania Panne Márii. Nad oltárom bol znak rodiny Esterházyovcov.
V kaplnke boli uložené aj relikvie sv. Petra, sv. Pavla a sv. Viktora. Kaplnka nemala vežu a drevená zvonica sa nachádzala asi 20 krokov od kaplnky. V určité dni v roku mohli veriaci pri návšteve kaplnky získať 40-dňové odpustky.
Vizitácia z roku 1756 spomína hradnú kaplnku, ktorá mala patrocínium Panny Márie. Ďalšie opravy a úpravy boli urobené v roku 1737.

Bývalý farský kostol

Bývalý farský kostol stál na priestranstve pred terajším mestským úradom. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1731, bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Či bol kostol posvätený, o tom vizitácia hovorí, že nie sú žiadne záznamy a ani v kostole žiadne znaky. Kostol bol asi len požehnaný. Stál v peknom prostredí a bol „vznešeného slohu“. 2. augusta 1777 kostol „bleskom zhorel“ a následne veľkou obetavosťou a prácou obyvateľov opravený.

Viackrát pri stavebných prácach sa našli zbytky múrov, krypty, ľudských kostí a šiat. V roku 1907 pri práci ťažkých oracích strojov na tomto mieste sa raz jeden z nich preboril do krypty. Našli tu truhly, na ktorých boli klincami vybité letopočty, ale tieto nikto nevedel prepočítať. Našli sa tu aj šaty kňaza „vyššej hodnosti“. Schody boli veľmi vydrané, truhlí bolo tam veľa, ale nápis sa nenašiel žiadny, našli len pátričky, abnúsky sv. Jána Nepomuckého a P. Márie. Jozef Frištacký našiel na schodoch staré peniaze. Na jednej truhle bol porcelánovými klinčekmi vybitý rok 1779. To bol asi posledný pochovaný. Našla sa kňazská čiapka, 2 kúsky štóly.

So sochou Immaculaty stojí vpravo od kostola, v kostolnej záhrade. Stĺp predstavuje architektonicko-sochársku kompozíciu, ktorá sa člení na tri časti. Spodnú časť, postavenú na dvojstupňovom pódiu, tvorí podstavec s profilovanou pätkou a rímsou. Po bokoch sú sochy svätých – Floriána (vľavo) a Jána Nepomuckého (vpravo). Florián je ako rímsky vojak. Pravá ruka – zástava, ľavá vedro a hasí dom. Ján Nepomucký kňaz v kanonickom rúchu, pravá noha šliape netvora s vyplazeným jazykom. Strednú časť tvorí hladký stĺp s tromi obrazmi s pásikovou tematikou, ukončený hlavicou. Na hlavici stojí socha Immaculaty – Panny Márie. Je zobrazená ako mladá žena, s rukami zopätými k modlitbe. Okolo hlavy 12 hviezd, stojí na zemeguli s polmesiacom a nohou šliape po hadovi, ktorý drží v papuli jablko. Nápis: Ku cti Panny bez dedičného hriechu počatej postavili František Alchorn a Anna Mária Poschínová. Postavený v r. 1736, obnovený 1904. Pôvodne bol inde.

Stojí vľavo od kostola. Pochádza z obdobia neskorého baroka, z druhej polovice 18. stor. Valcovitý podstavec nesie hladký obelisk, ktorý ukončuje súsošie Najsvätejšej Trojice. Valcovitú časť ukončuje profilovaná rímsa, na ktorej boli umiestnené tri sochy: sv. Peter, sv. Pavol a sv. Anna. Na hlavici je umiestnené súsošie Najsvätejšej Trojice s Bohom – Otcom na pravej a Synom – Kristom na ľavej strane. Medzi nimi sa vznáša holubica symbol Ducha Svätého. Otec drží žezlo – symbol moci, Kristus drží kríž, sú v oblakoch. Číslo 3. Tiež bol inde. V 50 rokoch prenesený. Peter, Pavol a Anna reštaurovaný, ale dodnes neosadené...-1996. Stĺp bol reštaurovaní v roku 2006.

Najstarší doklad o existencii školy je z r. 1505. Konkrétne údaje o učiteľoch alebo škole sú z rokov 1634 až 1847. Vizitácia z 18. mája 1847 hovorí o škole z jednou triedou, ktorú dal postaviť zemepán Esterházy. Učebné pomôcky aj drevo dávalo škole panstvo. V tomto roku ju navštevovalo 91 chlapcov a 30 dievčat a 3 chlapci evanjelického vyznania. Počet žiakov v letných a zimných mesiacov sa líšil v roku 1848 v zime navštevovalo školu 89 chlapcov a 57 dievčat, kým v letných len 73 chlapcov a 38 dievčat. Vyučovacím jazykom bola slovenčina. V roku 1864 prevzala školu s tromi triedami a tromi učiteľmi miestna cirkevná obec. Organista bol zároveň správcom školy s ročným platom 300 florénov a ročný plat ostatných učiteľov bol 200 florénov. V roku 1868 bola zriadené dievčenská trieda na Pekárskej ulici. Podľa zápisnice školskej stolice z roku 1869 sa vyberalo od každého žiaka 20 grajciarov školné. V máji 1879 za podpory zemepánky Angeliky kňažnej Alsace d´ Hennin (5000 florénov) sa začalo s výstavbou novej školy. V októbri toho istého roku bola dokončená. Prízemie 3 izby, kuchyňa a komora organistu učiteľa, dve menšie učiteľské a jedna školníková izba. Na poschodí 3 učebne a jedna učiteľská miestnosť. Pripájala sa stará budova s 2 učebňami, komorou a kantorovou izbou. Vo dvore bola záhrada a prepožičaný priestor na telocvičňu s náradím od panstva.

V roku 1890 navštevovalo školu 435 žiakov a vyučovali 4 učitelia. Od roku 1906 chodili do nej aj žiaci zo Stredného a Dolného Čepeňa. Vyučovacím jazykom v tom období už bola až do roku 1918 maďarčina.

Po vzniku ČSR počet žiakov rástol, takže v roku 1926 bolo nutné rozšíriť dve nádvorné učebne a v r. 1928 sa vyučovalo aj v požičaných priestoroch meštianskej školy. Správcom školy bol od roku 1924 Ján Fischer.

Škola zápasila s nedostatkom učebných priestorov a vyučovanie muselo byť striedavé až do roku 1937, kým sa neotvorili brány novej školy, ktorá stojí vedľa gymnázia...

CELÁ HISTÓRIA TU: http://www.sered.fara.sk/historia/farnost/91-historia/184-putnicke-miesto-kaplnka-nanebovzatia-panny-marie-v-cepeni

Kaplnka, ktorá je centrom Krížovej cesty. Zo všetkých strán ju obklopujú polia. Nad vstupom sú umiestnené dve nápisové tabule, jedna s latinským textom a slovenským prekladom. Kaplna sa začala stavať v roku 1832 a dokončená bola roku 1835. Jednoloďová klasicistická kaplnka s polygonálnym uzáverom a vstavanou vežou na priečelí leží na osi areálu Krížovej cesty.

V interiéri sa nachádza oltár s obrazom Panny Márie. Veľmi hodnotnou súčasťou kaplnky je šesť okenných vitráži s vyobrazeniami Božského srdca, sv. Heleny, sv. Jozefa, sv. Cyrila a Metoda, sv. Pia X. p.p. kaplnke ich venovali Jozef Bohunický a Helena Martinkovičová-Bohunická. Vitráže zhotovili v budapeštianskéj dielni J.Palka v roku 1914. V blízkosti kaplnky stojí malý objekt s trojuholníkovým pôdorysom, pôvodne so soškou Piety z roku 1744, ktorú dal zhotoviť Juraj Andel. Areál kaplnky obkolesuje z troch strán pilierových zastavaní Krížovej cesty. Pochádzajú pravdepodobne až zo začiatku 20. storočia.