V sobotu 29. apríla 2017 boli farníci seredskej farnosti svedkami významnej historickej i duchovnej udalosti. Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, dejinne nazývaný aj „nový kostol“ z roku 1781 (starý kostol vyhorel v r. 1777) bol spolu s prítomným ľudom svedkom prvej konsekrácie, resp. posviacky oltára - obetného stola, vo svojej takmer 240 ročnej histórii...

Po 2. vatikánskom koncile sa významne rozlišuje medzi pojmami oltár a obetný stôl, ktorý začal byť súčasťou liturgie až po 2. vatikánskom koncile (1965).
V starom obrade (pred r. 1965) sa pod oltárom myslí komplex obrazov, sôch, stola a konštrukcie, ktorý sa spravidla staval na východnej strane kostola úplne vpredu. Nájsť ho možno takmer v každom starom chráme, pričom mnohé z týchto oltárov sú mimoriadne hodnotnými pamiatkami.
Obetný stôl je naopak stôl, kde sa vykonáva nekrvavá obeta Krista v Eucharistii, za ktorým stojí kňaz tvárou k Božiemu ľudu ako prostredník medzi Bohom a ľuďmi.

V novom obrade (po r. 1965) Kódex kánonického práva odporúča, „aby v každom kostole bol pevný oltár. (Myslíme teraz už obetný stôl.) Menza takého obetného stola má byť kamenná, a to z jedného prírodného kameňa, ktorý symbolizuje Krista ako základný kameň svojej Cirkvi.“ Menza je teda podstatnou časťou oltára ako miesta Kristovej obety a má to byť kamenná doska na pevnom podstavci.

V Seredi slúžil až do apríla 2017 menší drevený obetný stôl a ambón (z r. 2005), ktorý je z roku 1972 a bol iba požehnaný, keďže bol z dreva. Aby však mohol byť oltár konsekrovaný/posvätený, teda „vyňatý z profánneho užívania a udelený charakter väčšej stability = trvalého určenia na Boží kult, keďže sa spája aj s pomazaním krizmou, vyžaduje sa, aby bol zhotovený z prírodného kameňa ako symbol Krista, ktorý je uholným kameňom svojej Cirkvi.“

„Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.“ 1Pt 2:4 – 6

Projekt čiastočnej obnovy presbytéria seredského kostola pripravil s hlbokou symbolikou a osadenie vo svätyni po následnom schválení liturgickou komisiou a Arcibiskupským úradom v Trnave zabezpečil spolu s ochotnými farníkmi uznávaný akademický sochár a držiteľ ceny Fra Angelico Doc. Dušan Králik.

Svätá omša, pri ktorej bol oltár posvätený (konsekrovaný) sa konala za prítomnosti trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, keďže posviacku oltára alebo kostola môže vykonať iba nástupca apoštolov, teda biskup narozdiel od požehnania. Slávnosti sa zúčastnili i kňazi z dekanátu a biskupského úradu ako aj bohoslovci z RKCMBF v Bratislave.

Pri posviacke oltára boli do pripravenej schránky na jeho priečelí umiestnené aj relikvie novodobej slovenskej mučenice blahoslavenej Zdenky Schelingovej.

Asistencia kládla na oltár nádobu so žeravým uhlím. Arcibiskup pridal do neho tymián, ktorého vôňa napĺňala chrámový priestor a dym sa vznáša hore ako sprievodná konsekračná modlitba. Do kadidelnice vložil do ohňa tymián, aby okiadzal oltár. Následne zapálili bohoslovci z bratislavského seminára 7 sviec na oltári a zažali sa svetlá v chráme - svetlo, symbol Krista, ktorý je svetlom sveta.

Kostol má byť priestorom pozývajúcim na sústredenie okolo Krista, na liturgické slávenia farského spoločenstva, rovnako aj na tichú osobnú modlitbu jednotlivých veriacich, má byť vkusne udržiavaný, lebo je miestom modlitby, posvätných obradov a príbytkom Otca, Syna i Ducha Svätého. Nový kamenný obetný stôl je posvätený nielen svätenou vodou, ale aj pomazaný posvätným olejom - krizmou, čo navždy budú symbolizovať konsekračné kríže vyryté na piatich miestach na vrchnej časti. 

Symbolika nového liturgického zariadenia v Seredi:

Nový obetný stôl má pôdorys štvorca so stranami dĺžky 180 cm na štyroch mohutných štvorcových nohách z mramoru Jura Gelb. Ladí tak s presbytériom, ktorý má tiež štvorcový pôdorys na štyroch pilieroch.

Nohy (piliere) stola vytvárajú v prázdnom priestore (viditeľne pri pohľade zhora bez menzy) znak kríža, čo potvrdzuje, že oltárna obeta a obeta na kríži je tá istá jediná Kristova obeta.

Na pilieroch obetného stola sú v bronzových obrubách latinské názvy štyroch evanjelistov, ktoré spájajú jeho menzu. Bližšie ku kňazovi sú mená očitých svedkov Kristovho pôsobenia na Zemi: evanjelisti apoštol Matúš a učeník Marek, meno apoštola Jána je pri procesijovom kríže napravo od oltára, keďže Ján bol až do poslednej chvíle pod Ježišovým krížom. Evanjelisti a apoštoli Ján a Matúš boli prítomní i pri poslednej večeri pri ustanovení Eucharistie.

Na priečelí obetného stola je symbol obetnej misky, nad ktorou je grécky nápis ICHTHYS (ΙΧΘΥΣ), čo je starokresťanský kryptogram, kde jednotlivé písmená sú začiatkom:
Iésús, Christós, Theú, Huiós, Sótér – Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ
čím sa naznačuje, že je prítomný v Eucharistii.

Grécke slovo Ichthys v preklade znamená ryba a tento znak dáva aj ďalší význam, že Cirkev žije s Eucharistie (ryba je symbol kresťana).

V strede obetnej misky na priečelí je malý otvor, kde je vidieť vloženú relikviu novodobej slovenskej mučenice bl. Zdenky Schelingovej.

Ďalšou časťou nového liturgického zariadenia je stojan na paškál, ktorý má ako podklad mramorový podstavec symbolizujúci Krista ako uholný kameň, ktorý stavitelia zavrhli, na ktorý nadväzuje tŕnie Kristovej koruny, ktoré hovorí o jeho utrpení a smrti, z ktorého vychádza nasadený paškál, t.j. veľkonočná svieca, ktorý hovorí o jeho absolútnom víťazstve nad smrťou vzkriesením.

Vedľa veľkonočnej sviece je nový ambón, ktorý je tiež z toho istého mramoru. Na jeho priečelí je v bronzovej obrube nápis Laus tibi Christe (Chvála Tebe Kriste): odpoveď tých, ktorí pozorne počúvajú Kristovo slovo - Evanjelium.

Ďalšou novou časťou presbytéria je sédes kňaza, t.j. presbytera, ktorý vykonáva pastoračnú starostlivosť o spoločenstvo, ktoré mu je zverené, pod autoritou diecézneho biskupa, ku ktorého účasti na službe Krista je povolaný, aby pre to isté spoločenstvo vykonával učiacu, posväcovaciu a riadiacu úlohu za spolupráce aj iných presbyterov. (Kán. 519 CIC)

Na operadle kňazovho sédesu je symbol Ducha Svätého – holubica, symbol Tešiteľa, ktorého náš Otec posiela k tým, čo ho o to prosia. (Lk 11, 13)

 Vybraté z posväcujúcej modlitby:

"Otče, pokorne ťa prosíme, posväť tento oltár, postavený v dome tvojej Cirkvi, a zahrň ho nebeským požehnaním, aby bol navždy miestom Kristovej obety a Pánovým stolom, pri ktorom sa bude tvoj ľud posilňovať božskou hostinou.

Nech je tento vyhladený kameň znakom Krista, ktorému z prebodnutého boku tiekla krv a voda a nimi boli ustanovené sviatosti Cirkvi.

Nech je tento oltár sviatočným stolom, ku ktorému sa budú náhliť Kristovi spolustolujúci, aby na teba zložili svoje starosti a ťažkosti a načerpali novú silu na cestu životom."

Nech vás dobrotivý Otec požehnáva a odmení všetku vašu štedrosť pri tomto spoločnom farskom diele, oddanosť  Kristovi i jeho Cirkvi.

Foto: Jozef Kavoň 

Detailnejší popis niektorých symbolov a dôvod ich použitia si môžete prečítať tu: Symbolika nového oltára a ambón