Vitajte na stránkach farnosti ŠOPORŇA!

MENU:

-> História

-> Informácie

-> Farské oznamy

-> Aktuality

Vitajte na stránkach farnosti ŠÚROVCE!
Všetky potrebné informácie nájdete na webe farnosti:
www.surovce.fara.sk

MENU:

-> História

-> Informácie

-> Farské oznamy

-> Aktuality

Vitajte na stránkach farnosti HÁJSKE!

MENU:

-> História

-> Informácie

-> Farské oznamy

-> Aktuality

Z dobových písomností, ktoré máme k dispozícii sa dozvedáme, že cirkevný život v obci prešiel v priebehu uplynulých storočí búrlivým vývojom. Prvé poznatky o cirkevnom živote dosvedčujú, že miestne obyvateľstvo bolo od čias prvej písomnej zmienky o obci pôvodne rímskokatolíckeho vierovyznania. V roku 1523 Ferdinand I. Haburský daroval Šintavské panstvo z vďaky za pomoc pri bitke proti Jánovi Zápoľskému palatínovi Alexejovi Thurzovi. Nakoľko nový vlastník Šintavského panstva bol protestantského vierovyznania, nástojil a všetkými možnými spôsobmi sa usiloval na túto vieru preorientovať aj svojich poddaných. Tí, ktorí neprestúpili na túto vieru museli časom obec opustiť. V roku 1635 zomrel Adam Thurzo a v roku 1636 Michal Thurzo, čím thurzovský rod vymrel po meči. Z majetkov Thurzovcov pripadlo Šintavské panstvo v roku 1639 palatínovi Mikulášovi Esterházymu a jeho synom. Nakoľko Esterházyovci boli rímskokatolíckeho vyznania zasa trvali na tom, aby poddaní prešli na katolícku vieru. Tí, ktorí neposlúchli boli z dediny vykázaní vrátane richtára a majetky im boli zhabané. Na základe sťažnosti týchto vydedencov na cisárskom dvore im neskôr za majetok bola obcou vyplatená náhrada avšak do dediny sa už späť nevrátili. Od čias až dodnes obec zostala rýdze katolícka a až do II. Svetovej vojny bolo v obci vždy niekoľko židovských rodín. Z rokov, v ktorých dochádzalo k zmenám vierovyznania sa zachovalo pomerne dosť písomných materiálov.

Prvý kostol v Abraháme bol postavený okolo roku 1240-1245 synom pezinského a svätojurského grófa Šebeša Abrahámom I., ktorý zdedil po ňom usadlosť, terajší Abrahám. Patriarchovi Abrahámovi bol tento kostol aj zasvätený. Nevieme, kde tento kostol stál, vieme však, že bol drevený. Na mieste terajšieho kostola bol v roku 1561 postavený taktiež drevený kostol na kamennej podmurovke. Okolo kostola, ako to bolo v stredoveku zvykom, bol aj cintorín, v ktorom sa pochovávalo do roku 1780. V roku 1780 bol postavený nový centrálny kríž na novom cintoríne, vtedy ešte mimo dediny, na terajšom mieste. Je pravdepodobné, že obraz Abraháma za hlavným oltárom ešte z tohto dreveného kostola. V čase reformácie, keď vlastnili obec Thurzovci ako súčasť Šintavského panstva, v kostole slúžili bohoslužby obe cirkvi ako katolícka, tak aj protestantská. Ešte pred príchodom tatarov sa v záznamoch o biskupskej vizitácii Abrahám spomína ako fara. Zápis sa nachádza v univerzitnom archíve v Bratislave. Taktiež existuje doklad, že v septembri 1296 tatari zničili kláštor cistuciatov v Abraháme a vyvraždili mníchov. V roku 1782 dal na mieste dreveného kostola Karol Esterházy postaviť v slohu neskorého baroka dnešný kostol bez bočných lodí, ktoré boli pristavené neskoršie /1934/. Z kamennej podmurovky pôvodného kostola bola na mieste terajšej fary obecná väznica, ktorá neskôr slúžila ako hasičská budova až do doby postavenia novej fary. V predchádzajúcich storočiach Abrahám patril pod farnosť Majcichov aj pod notársky obvod Majcichov. Na majcichovskej fare bola vedená aj abrahámska matrika. Až do roku 1907 chodili slúžiť omše a vysluhovať sviatosti správcovia fary z Majcichova. Medzi inými aj kňaz - spisovateľ /1822-1870/ Ján Palárik. Farský úrad v Abraháme sa datuje dňom 10.5.1907, kedy bola Ostrihomským arcibiskupstvom schválená a potvrdená žiadosť o zriadenie farnosti v Abraháme. Doklad - originál je uložený na fare v Abraháme. Za zriadenie farnosti patrí vďaka majetným, ale bezdetným manželom Horváthovým, ktorí v prospech zriadenia fary venovali celý svoj movitý i nemovitý majetok, čo bolo základnou podmienkou pre schválenie fary. Požiadavka cirkevnej vrchnosti na zriadenie fary bola, aby bol správca fary materiálne zabezpečený. Manželia Horváthoví venovali do základiny fary tzv. urbarský trojhošťak, ktorý predstavoval asi 24 ha pôdy a tiež dom pod terajším popisným číslom 127, ktorému miestni obyvatelia doteraz hovoria fara. Týmto skončili dovtedajšie povinnosti obyvateľov Abrahámu, ktorí vozili farára z Majcichova v nedeľu, vo sviatok, na krstiny, svadby a pohreby na konských povozoch zdarma. Školská stolica dohliadala na poradie, podľa ktorého gazdovia, ktorí vlastnili záprahy mali doviezť farára. V zimných mesiacoch doprava bola veľmi obtiažna a taktiež cestovanie na otvorených vozoch alebo saniach a vykonávanie bohoslužieb a obradov v nevykúrených kostoloch podlamovalo zdravie kňazov, čo často zapríčiňovalo aj ich predčasnú smrť. Keďže z tejto fary do kostola a školy bolo ďaleko, čo najmä v zime pre sneh, v jeseň a na jar pre blato spôsobovalo farárovi problémy, farníci sa dohodli, že postavia novú faru v blízkosti kostola a školy. Pri kostole bol obecný pozemok, na ktorom bola školská ovocná škôlka, obecná ľadovňa a hasičská búda postavená z hrubého kameňa. Do búdy občas zatvárali tulákov, opilcov, cigáňov, ktorí nejakým spôsobom narušili chod dediny. V roku 1912 bola terajšia fara postavená za peniaze získané predajom starej fary a pomoci farníkov.

Prevzaté z oficiálneho webu obce Abrahám; autor: Branislav

Cirkevná provincia: Západná Cirkevná provincia je vysoká jurisdikčná jednotka cirkevnej správy. Cirkevná provincia je viacero (arci)diecéz podriadených arcibiskupovi nadriadenej arcidiecézy. Hlava provincie má titul metropolita. Avšak aj podriadená diecéza môže mať titul arcidiecézy (napr. Trnavská arcidiecéza je podriadená Bratislavskej arcidiecéze). V súčasnosti je arcibiskup-metropolita stále hlavou cirkevnej provincie, ale je to z väčšej časti len formálne postavenie, a aj podriadené diecézy sú vo väčšine vecí podriadené len pápežovi. Len málo z pozostatkov postavenia metropolitu predstavuje jeho právo menovať dočasného administrátora podriadenej diecézy ak biskup zomrel a pápež nemenoval apoštolského administrátora.
Arcidiecéza: Trnavská Arcidiecéza alebo arcibiskupstvo je cirkevná oblasť spravovaná arcibiskupom. Často sa nesprávne stotožňuje s cirkevnou provinciou. Formálna definícia arci(diecézy) je: (Arci)diecéza je časť ľudu Božieho, ktorá sa zveruje pastorálnej starostlivosti biskupa za spolupráce duchovenstva, vytvárajúc tak partikulárnu cirkev, oddanú svojmu arcipastierovi, ktorú on skrze Evanjelium a Eucharistiu zhromažďuje v Duchu Svätom a v ktorej je skutočne prítomná a činná jedna, svätá, katolícka a apoštolská Cirkev Kristova.
Dekanát: Sereď Kódex kánonického práva v kánone 374 spomína, že Na rozvíjanie pastoračnej starostlivosti spoločnou činnosťou sa viaceré susedné farnosti môžu spojiť do osobitných zoskupení, akými sú dekanáty. Dekan, ktorý sa nazýva arcipresbyter alebo aj iným menom, je kňaz, ktorý je na čele dekanátu. (Kán. 553, § 1 KKP)

DEKANÁT SEREĎ
(Barokovo-klasicistický kostol z roku 1781, patrocínium sv. Jána Krstiteľa.)

DEKANÁTNY ERB

Zo spodného okraja modrého štítu vyrastajúci striebrom previazaný zlatý vetvovitý latinský kríž striedavých sukov s priviazanou nadol položenou vlniacou sa striebornou koruhvou so znamením červeného heroldského kríža. Nad štítom sa vznáša čierny kňazský klobúk na každej strane s dvoma strapcami na čiernej šnúre.
Pustovnícky kríž so zástavou víťazstva – jeden z atribútov sv. Jána Krstiteľa.
Sedemcípa hviezda – symbol Panny Márie.

Orientačné štatistické údaje seredského dekanátu: (zdrojom je SODB z roku 2011)

Rozloha dekanátu: 212 916 738 m²
Počet obyvateľov v dekanáte: 36 646
          
  Z toho:
rímskokatolíkov: 27 088
gréckokatolíkov: 66
pravoslávných: 39
evanjelikov: 430
reformovaných: 225
bratskej cikrvi: 5
metodistov: 99
husitov: 5
baptistov: 9
starokatolíkov: 11
iné: 439
bez vyznania: 5306
nezistené: 2924

Dekan: Vsdp. Mgr. Ing. Ján HALLON, kanonik, assessor; farár dekan v Seredi

Školský dekan: Vdp. Mgr. Daniel VACHAN; farský administrátor v Pustých Úľanoch

Liturgický poradca: Vdp. Mgr. Martin FERENC; farský administrátor v Dolnej Strede

Špirituál: Vdp. Mgr. Ján FORDINÁL; honorárny dekan, farár v Šintave

Farnosti seredského dekanátu: