Povolanie cez svedectvo

Príhovor Benedikta XVI. 15.1. 2012

Drahí bratia a sestry!

V biblických čítaniach dnešnej Druhej nedele v Cezročnom období zaznieva téma povolania: v evanjeliu počúvame ako Ježiš povolal prvých učeníkov a prvé čítanie hovorí o povolaní Samuela. V oboch rozprávaniach vystupuje do popredia dôležitosť prostredníka, ktorý pomáha povolaným rozpoznať Boží hlas a nasledovať ho.

V Samuelovom prípade ide o Héliho, kňaza v chráme v Šíle, kde sa uchovávala archa zmluvy predtým, ako bola prenesená do Jeruzalema. Raz v noci, Samuel – ešte chlapec, ktorý odmalička slúžil v chráme – začujúc, že ho niekto vo sne tri razy volá, utekal k Hélimu. On ho však nevolal. Po treťom raze Héli pochopil, kto chlapca volá a povedal

mu: „Choď, ľahni si. A ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!“ (1 Sam 3,9). Tak sa stalo, a odvtedy sa Samuel naučil rozlišovať Pánovo slovo a stal sa jeho verným prorokom.

V prípade Ježišových učeníkov je prostredníkom Ján Krstiteľ. On sám mal početný okruh nasledovníkov, ktorý tvorili i dvojice bratov Šimona a Andreja, Jakuba a Jána, pôvodne galilejských rybárov. Práve dvoch z týchto učeníkov Krstiteľ upozornil na Ježiša, deň po jeho krste v Jordáne. Ukázal naňho so slovami: „Hľa, Boží Baránok!”(Gv 1,36), čo znamenalo: Hľa, Mesiáš. Tí dvaja hneď nasledovali Ježiša, zostali v ten deň u neho a presvedčili sa, že on je skutočne Kristus. Ihneď to povedali ostatným a tak sa sformovalo prvotné jadro neskoršieho kolégia Apoštolov.

Vo svetle týchto dvoch textov chcem zdôrazniť rozhodujúcu úlohu duchovného doprevádzateľa na ceste viery a osobitne pri odpovedi na povolanie k zasväteniu sa službe Bohu a jeho ľudu. Už samotná kresťanská viera v sebe predpokladá ohlasovanie a svedectvo, spočívajúce v priľnutí k dobrej

zvesti: že Ježiš z Nazareta zomrel a vstal z mŕtvych, že je Boh. Tak i povolanie nasledovať Ježiša, zrieknuc sa pritom založenia vlastnej rodiny kvôli darovaniu sa veľkej rodine Cirkvi, prichádza zvyčajne prostredníctvom svedectva a ohlasovania „staršieho brata“, ktorým je spravidla kňaz. Neopomenúc, samozrejme, základnú úlohu rodičov, ktorí svojou úprimnou a radostnou vierou ako i manželskou láskou, ukazujú deťom, že je pekné a možné postaviť celý svoj život na Božej láske.

Drahí priatelia, poprosme Pannu Máriu za všetkých vychovávateľov, predovšetkým za kňazov a rodičov, aby si naplno uvedomovali dôležitosť ich duchovnej úlohy podporovať v mladých, okrem ľudského rastu, i odpoveď na Božie volanie, aby mohli povedať: “Hovor, Pane, tvoj sluha počúva”.