Bolo neskoré popoludnie, keď dnes na fare zazvonil zvonček. Otvoril som a počul som staré známe: „ Pán farár, prosíme pomôžte nám.“ Keď som sa muža a ženy stojacich pred dverami fary opýtal, čo potrebujú, odpovedali: „ Prosíme o jedlo.“ Následne som sa ich opýtal v kontexte dnešných slov pána primátora a pána viceprimátora a pána prednostu mestského úradu, či sú oficiálnymi obyvateľmi Serede, lebo to je hlavným meritom toho, či im môže alebo nemôže byť poskytnutá pomoc - muž odpovedal, že je bezdomovcom a zároveň je prihlásený ako obyvateľ Serede, jeho družka v šiestom mesiaci tehotenstva žiaľ nie. Bývajú v stane a charita im pomáha, aby sa dieťa nenarodilo vonku. Celé dopoludnie trávia v centre pomoci človeku na Garbiarskej, no poobede sa vracajú do svojho stanu na periférii mesta, kde nikomu neprekážajú. Uistil som ich, že nech len spolupracujú s charitou, ona ich určite nenechá len tak napospas osudu a oni ma ubezpečili, že to dobre vedia a hneď ráno sa tam opäť vrátia. Samozrejme, že sme si názor predstaviteľov mesta z dnešného rokovania nezobrali k srdcu a obom sme im ako ľudským bytostiam v núdzi poskytli pomoc a ubezpečili ich, že pomoc u nás vždy nájdu.

Sv. otec František na audiencii pracovníkom charít povedal tieto slová:

Každoročne vo štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice slávi Katolícka cirkev po celom svete Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo) ako prikázaný sviatok.
Sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti Oltárnej. Tento ľudovo nazývaný sviatok Božie Telo odpradávna sprevádza tradícia procesií.

Tak to bolo aj v tomto roku vo farnosti Sereď. Vonkajšia slávnosť Božieho Tela sa uskutočnila vo štvrtok 15. júna centrom nášho mesta. Procesia, čiže putovanie s Eucharistiou, symbolicky vyjadruje naše pozemské putovanie, náš život s Kristom. Zároveň je verejným vyjadrením viery v prítomnosť Krista v Eucharistii. 

 Aj takýmto spôsobom sme mali možnosť prijať z bohatstva pokladu našej viery.

Tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno, veriaci v procesii na čele s kňazom držiacim monštanciu pod baldachýnom symbolicky oznamujú svetu nosením monštrancie s kúskom premeneného chleba ulicami dedín a miest. Postupne sa zastavujú pri štyroch oltárikoch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú.  Na týchto štyroch miestach sa koná bohoslužba slova, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou prítomným i mestu. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.

Svoju vieru prejavujeme nielen v chráme, ale i vonku pred celým svetom cirkevnými sprievodmi, čiže procesiami. Procesie sú náboženské pochody, ktorými veriaci jednomyseľne prosia Boha o milosť a zmilovanie, alebo verejne vzdávajú vďaku, alebo navonok preukazujú vnútornú úctu, chválu a oslavu Boha. Už slovo procesia (z lat. procedere) – ísť, putovať, označuje zmysel sprievodu, tj. túžobné hľadanie pomoci Božej, vytrvalosť modlitby popri telesnej únave chodenia, ako aj jednomyseľnú modlitbu všetkých zhromaždených. Pôvod procesií nachádzame v Starom i Novom zákone. V rannej Cirkvi boli procesie natoľko vo zvyku, že tvorili súčasť bohoslužieb.

PÔVOD SVIATKU A EUCHARISTICKÉ ZÁZRAKY:

Sviatok Božieho tela zaviedol pápež Urban IV. v roku 1264 bulou Tranziturus pre celú Cirkev a nariadil vytvoriť formulár sv. omše a ofícium breviára na tento sviatok, ktorých autorom sa stal sv. Tomáš Akvinský. Zavedenie sviatku bolo prejavom verejnej úcty Kristovi prítomnému v Eucharistii.

POZVANIE K PROJEKTU

Pozývame všetkých ľudí dobrej vôle do projektu Advent s Konferenciou biskupov Slovenska. Projekt bude trvať od 27. novembra (Prvej adventnej nedele) do 24. decembra 2016. V tomto čase budú môcť záujemcovia získať každý deň e-mail myšlienku od rôznych autorov. Tieto myšlienky boli vybrané pri príležitosti 100. výročia zjavení Panny Márie vo Fatime, ktoré si pripomenieme v roku 2017.

Cieľom tejto aktivity je pomôcť duchovne sa pripraviť na sviatok narodenia Ježiša Krista. Tí, čo nemajú prístup na internet, môžu projekt podporiť svojou modlitbou, pôstom alebo inými skutkami milosrdnej lásky. Pozvaní sú k tiež k skutkom telesného milosrdenstva. Myšlienky budú v slovenskom jazyku.

Halloween nie je pohanským sviatkom, ale staroanglickou verziou nášho sviatku Všetkých svätých.
Kto nám ho ukradol a ako ho môžeme dnes sláviť?

Obrázok 1: Putovanie duší z očistca. Podľa katolíckeho učenia pomáhajú modlitby za duše v očistci zmierniť ich utrpenie.

Pred sviatkami Všetkých svätých – niektorí už to dnes ani nevedia celkom dobre vysloviť a sem-tam už počuť aj „šesťsvätých“ – je často starosťou katolíkov – rodičov, kňazov, učiteľov, katechétov, detí – čo s tým nešťastným Halloweenom a všetkými „párty“, oslavami, maskami, výzdobami, ktoré sa ponúkajú našim deťom a rodinám v obchodoch, televízii, na internete, ba i v snahe o kultúrne obohatenie života našich škôl.

Keď sa konajú oslavy nejakej významnej osobnosti, keď sa nejaká skupina ľudí vyberie na návštevu, aby pozdravila niekoho, koho si nesmierne váži, komu za niečo vďačí, koho považuje za vzor – tak sa neraz vynára otázka: Ako to vyjadriť, čo by bolo dobré povedať? Môže sa stať, že naraz chýbajú slová. Alebo, že ich je naraz priveľa a hlasy sa prelínajú a stávajú sa nezrozumiteľnými. Vtedy sa skupina môže dohodnúť, že poverí niekoho zo svojho stredu, aby sa prihovoril k oslávencovi v mene všetkých, aby povedal to, čo cíti ako najdôležitejšie. V týchto dňoch sa na mieste nerozlučne spojenom s misiou sv. Cyrila a Metoda zišla početná skupina ich priateľov zo Slovenska aby si pripomenula 1150. výročie ich príchodu medzi našich predkov. A mne sa dnes dostalo poverenie, aby som predniesol slovo. Zvyčajne na tomto mieste liturgie zaznieva homília, kázeň, v ktorej sa celebrant či kazateľ prihovára veriacim. Dnes tomu však bude trochu inak. Dnes tu nechcem predniesť tradičnú pútnu kázeň, nebudem sa prihovárať k vám, pútnikom, ale v mene svojom a verím, že i vašom by som sa chcel prihovoriť k našim oslávencom – svätému Cyrilovi a Metodovi