Po nalodení na palubu ponorky (autobusu) sme vyštartovali severným kurzom priamo do Skalky nad Váhom – tu sme narazili na otrhaného stroskotanca Luku, ktorý nám odovzdal cestovný denník, ktorý zachránil zo stroskotanej lode a ktorý ukrýval v sebe tajomstvo cesty k pokladu, zoznámili sme sa so životom rádu benediktínov a podrobnejšie aj so životmi svätých Andreja Svorada a Benedikta. Na tomto starobylom mieste sme slávili i svätú omšu.

Potom sme sa presunuli do pastoračného centra Jonatán v príjemnom prostredí obce Pruské. Po ubytovaní sa v kajutách sme „pokrstili“ detským šampanským našu loď Santa Maria, ktorá jediná bola schopná doviesť nás k pokladu viery, zložili sme námornícky sľub, aby sme sa stali hodnými vstúpiť na palubu. Dostali sme tiež náramky WWJD (What would Jesus do?) – ktorý nám mal pri riešení každej situácie pripomenúť otázku: Čo by urobil Ježiš?

Absolvovali sme kurz o námorníctve, ktorý nás oboznámil so základmi námorníckeho života, porozumeli sme tiež znameniam morseovky, zamestnalo nás množstvo hier - zábavných, súťažných i športových. Pešky sme prebádali okolie Vršatského Podhradia s výhľadom na okolitú krajinu a prešli náučným chodníkom okolo krásneho Vršatského brala. V Múzeu regiónu Bielych Karpát v Bohuniciach sme prostredníctvom výkladu zanietenej sprievodkyne mohli spoznať život zámožných ľudí v predošlých storočiach, rody Medňanských a Riznerovcov (žila a tvorila tu aj Ľudmila Podjavorinská – Riznerová)či vidieť výstavu historických motoriek.

Nazreli sme do františkánskej hrobky, kde leží pochovaný aj slovenský barokový básnik Hugolín Gavlovič, autor Valašskej školy mravúv stodola. K úplnosti nemohli chýbať erko tance, opekačka, oblievačka či nočná hra.

Po prekonaní náročných prekážok sme postupne získavali slová, ktoré doplnili chýbajúcu vetu, ktorá sa zmyla pri potápaní lode a ktorá nás jediná mohla doviesť k pokladu.

Doplnením posledného slova posledný deň sme konečne vyriešili záhadu denníka. Veta v ňom nás doviedla k mape, ktorá nás zase doviedla k pokladu. K vecným odmenám a tiež k duchovným hodnotám – dôvera, odvaha, poslušnosť a spolupráca.

Pred vylodením sme všetci dostali na krk pamätnú medailu tábora a rybičku – ICHTHYS. Prežili sme spolu krásne, veselé a nezabudnuteľné zážitky.

Veľké poďakovanie chceme vyjadriť aj MsÚ Sereď za finančnú podporu!

FOTOALBUM: https://goo.gl/photos/4Uhd6M3w5dTDsVjc9

Štvrtok, 30. júna 2011, 16:30 popoludní. Posledný júnový deň je pre deti vždy výnimočný, končia totiž školské povinnosti a prichádzajú vytúžené prázdniny.

Naši seredskí „erkári“ však v tento čas zažívali dvojnásobnú radosť, keďže začínal dlho očakávaný tábor, teda päť veselých dní strávených v spoločnosti kamarátov.

ERKO je kresťanská organizácia, ktorej členovia (deti a ich vedúci – mladí dobrovoľníci) sa pravidelne stretávajú, aby spolu trávili svoj voľný čas, hrali sa, zabávali, naučili sa niečo nové... Už dlhé roky sa pravidelne jeden deň v týždni v rámci Erka stretávajú aj deti v našej farnosti. Stalo sa akousi tradíciou, že vždy na konci školského roka zorganizujeme pre deti viacdňový výlet, kde možno ešte viac upevniť vzájomné priateľstvá.

Tento rok sme zamierili do malej dedinky v blízkosti Trenčína s názvom Horná Súča - Vlčí vrch v krásnom prostredí Bielych Karpát. O program pre 24 detí sa staralo 6 animátorov, o naše plné žalúdky 2 pani kuchárky. Téma tohtoročného tábora bol „Opustený ostrov“. Každé ráno si deti našli odkaz vo fľaši s myšlienkou na celý deň.

V jeden deň sme sa tak napríklad zamýšľali nad našou jedinečnosťou a talentami, ďalší deň sme sa snažili pomáhať druhým dobrými skutkami či rozdávať radosť... Program pripravený pre deti bol bohatý a zároveň typicky „táborový“ :) – opekačka, túra, tvorivé dielne, výlet na Trenčiansky hrad, tance, spevy a najmä veľké množstvo hier.

A hoci počasie nám neprialo (v podstate pršalo s malými prestávkami neustále), slniečká z duší a z tvárí nám nevzali ani mraky :)

Ďakujeme Pánu Bohu za ochranu a požehnanie :)

Fotky si môžete pozrieť vo fotogalérii ;)