FarnostSered
  • Vitajte na webe seredského dekanátu


Druhá šanca pre manželstvo

Už niekoľko desaťročí sa v západnej časti globalizovaného sveta hovorí o kríze rodiny. Intelektuáli, ktorí radi veria mýtu všeobecného pokroku, netrpezlivo čakajú, kedy sa už zjaví pohrebný sprievod, ktorý by navždy pochoval túto nechutnú zostarnutú matrónu.


     Pohreb sa už niekoľkokrát konal, ale neústupná matróna žije. V minulom storočí zorganizovalo niekoľko entuziastických skupín. Pochoval ju Lenin s Nadeždou Krupskou, pochovávali ju nahúlené deti kvetov. Nepodarilo sa. Ako to teda je? Je rodina v kríze, rozpadá sa tradičné monogamné manželstvo? Čísla štatistík hovoria - áno. Takmer polovica zosobášených sa rozvádza. Podstatná časť manželstiev zo zvyšnej polovice tvorí iba formálne, škrupinové manželstvá. Z tých, čo nám zostali, mnohí iba trpne nesú bremeno nudy a vzájomného odcudzenia. Úspečné manželstvo teda predstavuje skôr výnimku, ako pravidlo.
     Za časť krízy je zodpovedná zmena vonkajších podmienok. Tradičné manželstvo držala pokope ekonomická a spoločenská závislosť ženy od muža. Zrovnoprávnenie ženy vytvorilo predpoklady pre novú kvalitu spolužitia, v ktorej môžu muž a žena preberať zodpovednosť za manželstvo v rovnocennom partnerskom spolužití.
     Manželstvá, ktoré v minulosti držali spolu iba vďaka vonkajším silám, sa dnes rozpadajú. V budúcnosti prežijú iba tie, ktoré sú postavené na vnútorných hodnotách, nie na vonkajších tlakoch.      Všetko musí byť sexi     K rozkladu partnerských vzťahov však výrazne prispieva fenomén konzumnej sexuality. Francúzsky sociológ Gilles Lipovetsky pomenoval obdobie, v ktorom žijeme, "érou prázdnoty". Podľa jeho úsudku jediná sila, poháňajúca spoločenskú výmenu v postmodernej Európe, je sila zvádzania. Chuť nášho života je výrazne zafarbená všade prítomným erotizmom. Všetko musí byť sexi. Etika, založená na princípe obetavosti, podľa Lipovetského, v západnom svete definitívne odumrela. Dnes už nikto v mene spoločného dobra nie je ochotný obetovať svoje osobné záujmy. Kultúra zvádzania tvorí civilizáciu samotárov - sú to konzumní individualisti /či "knoflíkaři", ako ich pomenovala česká kinematografia/. Tam, kde odumrela etika obetavosti, partnerská láska nevyhnutne degeneruje na úroveň zábavnej erotiky.     Odvážny materiál     Manželstvo v ére prázdnoty bude musieť svoju silu čerpať z vnútorných zdrojov. Hans Kung napísal, že kresťanstvo v 21. storočí bude buď mystické alebo nebude vôbec. Odvážil by som sa jeho výrok parafrázovať: manželstvo v 21. storočí bude buď mystické alebo nebude vôbec. Inými slovami, v budúcnosti obstoja iba manželstvá, ktoré budú silu k láske čerpať z duchovných zdrojov.
     Často za mnou prichádzajú dvojice, ktoré boli vychované v sekulárnom duchu. Uvedomili si, že svoju krehkú ľudskú lásku potrebujú oprieť o čosi väčšie, než sú sami. Začínajú hľadať Boha. Tušia, že podstata manželského spolužitia je sakrálna. V akom zmysle je sakrálna? Či sme si toho vedomí alebo nie, naša viera určuje naše bytie. Človek sa postupne stáva tým, v čo verí, že je. Materialisticky zmýšľajúci človek považuje sám seba za sústavu biochemických reakcií. Svojej láske by nemal hovoriť "milujem ťa", mal by povedať "práve sa vo mne odohráva mimoriadne príjemný proces biochamických reakcií". Vo vesmíre materialistu je Bohom hmota. Slepé energie tu vládnu nad vedomím človeka. Milenci si v takom vesmíre nemôžu sľúbiť vernosť. Veď kto môže vedieť, čo s ním biochemické reakcie urobia zajtra. 
     Manželská láska je možná iba vo vesmíre, kde Duch vládne nad hmotou. Kým materialistický človek si sám seba predstavuje ako náhodnú hru hmoty, duchovný človek v sebe objavuje obraz Boha. 
     Aký je to obraz? "Boh je Láska", odvážil sa na sklonku 1. storočia nášho letopočtu napísať apoštol Ján. Obraz tejto lásky kresťanská teológia vložila do doktríny o Svätej Trojici. Láska je jednota Milujúceho, Milovaného a ich Milovania. Boh je večné Ja a Ty spojené Duchom Lásky. Z tej Lásky povstal svet. Z tej Lásky  sa zrodilo ľudské ja som i ľudské ty si. 
     Trojjediný Boh tvorí dvojjediného človeka. Človek je dvoma očami v jedinej tvári - jedno oko muž, druhé oko žena. Iba celý človek vidí celý priestor sveta. Večný Duch Lásky nás stvoril na svoj obraz ako lásku. A ľudské "JA" nenájde svoj zmysel, kým neobjaví "Ty", ktorému sa odovzdá. A práve v tom hľadaní sa, v tom strácaní seba - a v tom nachádzaní seba v druhom sa zrkadlí Boží obraz.      Spirituálny rozmer sexuality     Ak je jednota muža a ženy obrazom Boha,tak Boh na svoje sebavyjadrenie zvolil dosť odvážny materiál-výbušný materiál ľudskej sexuality. Hebreji na vyjadrenie sexuálneho aktu používali slovo "jádau"- poznať. Adam poznal svoju ženu. Podľa apoštola Pavla zasa ten, kto sa vyspal s prostitútkou, stal sa s ňou jedným telom. Naznačuje sa tým, že ľudská sexualita a to, ako ju používame, zásadným spôsobom ovplyvňuje našu vnútornú integritu.
     Sexualita sa dnes v populárnych médiách často zobrazuje ako prostý biologický úkon. Čin, ktorý je možné izolovať od toho, čo bolo a čo bude, akt, ktorý sa dá zredukovať na úroveň telesnej potreby. V skutočnosti sexualitu možno v úplnosti realizovať iba ako cestu. Celoživotnú cestu oddanosti láske.     O istom spisovateľovi  kdesi napísali, že bol znalcom žien. Nuž, možno by mohol byť znalcom koní alebo znalcom cigár, nie však znalcom žien. Muž naozaj môže poznať iba jednu ženu. Poznať ženu totiž znamená poznať ju v každom období: milovať ju ako mladé dievča, milovať ju ako matku, ako zrelú ženu realizujúcu svoje poslanie, ako starnúcu ženu, ktorá musí darovať svojim deťom slobodu, ako starenku zostupujúcu dolu do údolia ticha k bránam večnosti.
     Kríza inštitúcie manželstva môže znamenať úpadok, otvára však i cestu k rastu. Tradičná rodina utváraná vonkajšími silami patriarchálnej spoločnosti bude ustupovať civilizácii, ktorej panujú "knoflikáři". Sekulárna forma manželstva možno zanikne. Manželstvo sa bude stávať čoraz väčšmi sakrálnou záležitosťou. Uprostred kultúry osamelých konzumentov erotického vzrušenia tu budú ako ostrovčeky pozitívnej deviácie vyrastať rodinné spoločenstvá, ktoré svoju silu kráčať proti prúdu načerpajú z Lásky, ktorá nie je z tohto sveta. 

                                                                    Daniel Pastirčák
                                                                    Família 5/2011