Homília v Madride na SDM 2011

Drahí mladí,

slávením Eucharistie prichádzame k vrcholnému bodu týchto Svetových dní mládeže. Keď vás tu vidím, ako ste prišli v tak veľkom počte zo všetkých kútov sveta, moje srdce sa napĺňa radosťou a myslím na osobitnú lásku, s ktorou na vás Ježiš pozerá. Áno, Pán vás má rád a nazýva vás svojimi priateľmi (porov. Jn 15,15).

On vám prichádza v ústrety a túži vás sprevádzať na vašej ceste, aby vám otvoril brány naplneného života a urobil z vás účastníkov na jeho dôvernom vzťahu s Otcom. My z našej strany, vedomí si veľkosti jeho lásky, túžime odpovedať so všetkou štedrosťou na toto znamenie vyvolenia s úmyslom podeliť sa aj s ostatnými o radosť, ktorú sme prijali. Samozrejme, v súčasnosti je veľa ľudí, ktorí sa cítia byť priťahovaní osobou Krista a túžia ho lepšie spoznať. Cítia, že on je odpoveďou na ich osobné nepokoje. Ale kým je on skutočne? Ako je možné, že niekto, kto žil na zemi pred mnohými rokmi, má dnes niečo spoločné so mnou?

V evanjeliu, ktoré sme počuli (porov. Mt 16, 13-20), vidíme opísané dva rozdielne spôsoby spoznania Krista. Prvý spočíva vo vonkajšom spoznávaní, charakterizovanom aktuálnymi názormi. Na Ježišovu otázku: „Čo hovoria ľudia, kto je Syn Človeka?“, učeníci odpovedajú: „Niektorí hovoria Ján Krstiteľ, ďalší Eliáš, iní Jeremiáš, alebo niekto z prorokov“. Znamená to, že Kristus sa považuje za väčšiu náboženskú osobnosť ako tie, ktoré už poznajú. Potom sa Ježiš obracia na učeníkov a pýta sa ich: „A za koho ma pokladáte vy?“ Peter odpovedá vetou, ktorá je prvým vyznaním viery: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ Viera presahuje jednoduché empirické alebo historické údaje a je schopná uchopiť tajomstvo Kristovej osoby v jej hĺbke.

Viera ale nie je ovocím ľudskej námahy, jeho rozumu, ale je Božím darom:

„Blahoslavený si Šimon, syn Jánov, pretože ti to nezjavilo telo, ani krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“ Má svoj pôvod v Božej iniciatíve, ktorá nám zjavuje svoju intímnosť, a pozýva nás zúčastniť sa na rovnakom božskom živote. Viera nedáva iba niekoľko informácií o identite Krista, ale predpokladá osobný vzťah s ním, priľnutie celej osoby s vlastnou inteligenciou, vôľou a citmi k Bohu, ktorý sa zjavuje. Tak otázka „A za koho ma pokladáte vy?“ v podstate provokuje učeníkov k osobnému rozhodnutiu vo vzťahu k nemu. Viera a nasledovanie Krista sú v úzkom vzťahu. A keďže predpokladá nasledovanie Majstra, viera sa musí upevniť a rásť, musí sa stávať hlbšou a zrelšou, a to v miere, v ktorej sa posilňuje vzťah s Ježišom, intímnosť s ním. Aj Peter a ďalší apoštoli museli kráčať po tejto ceste, až pokiaľ im stretnutie so vzkrieseným Pánom neotvorilo oči k plnej viere.

Drahí mladí, aj dnes sa Kristus obracia na vás s rovnakou otázkou, ktorú položil apoštolom: „Za koho ma pokladáte vy?“ Odpovedajte mu so štedrosťou a odvahou, ako to zodpovedá mladému srdcu, ktoré máte. Povedzte mu: Ježišu ja viem, že ty si Boží Syn, že si dal svoj život za mňa. Chcem ťa nasledovať s vernosťou a nechať sa viesť tvojím slovom. Ty ma poznáš a miluješ ma. Ja ti dôverujem a odovzdávam celý môj život do tvojich rúk.

Chcem, aby si ty bol silou, ktorá ma podopiera, radosťou, ktorá ma nikdy neopúšťa.

Vo svojej odpovedi na Petrovo vyznanie Ježiš hovorí o Cirkvi: „A ja ti

hovorím: ty si Peter, skala, a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“ Čo to znamená? Ježiš vybuduje Cirkev na skale Petrovej viery, ktorý vyznáva Kristovo božstvo.

Áno, Cirkev nie je jednoduchou ľudskou inštitúciou ako ktorákoľvek iná, ale je úzko zjednotená s Bohom. Sám Kristus o nej hovorí ako o „svojej“ Cirkvi. Nie je možné oddeliť Krista od Cirkvi, ako nemôžeme oddeliť hlavu od tela (por. 1 Kor 12,12). Cirkev nežije zo seba samej, ale z Pána. On je prítomný uprostred nej a dáva jej život, potravu a silu.

Drahí mladí, dovoľte mi ako Petrovmu nástupcovi pozvať vás posilniť túto vieru – ktorá nám bola odovzdaná od apoštolov – postaviť Krista, Božieho Syna, do centra vášho života. Dovoľte mi ale, aby som vám tiež pripomenul, že nasledovať Ježiša vo viere znamená kráčať s ním v spoločenstve Cirkvi.

Nemôžete nasledovať Ježiša sami. Kto podľahne pokušeniu kráčať „na vlastnú päsť“, alebo žiť vieru podľa individualistickej mentality, ktorá prevláda v spoločnosti, riskuje, že Ježiša Krista nikdy nestretne, alebo skončí nasledovaním jeho falošného obrazu.

Mať vieru znamená oprieť sa o vieru tvojich bratov a aby tvoja viera slúžila rovnakým spôsobom ako podpora pre vieru ostatných. Prosím vás, drahí priatelia, aby ste milovali Cirkev, ktorá vás splodila vo viere, ktorá vám pomohla lepšie poznať Krista, ktorá vám pomohla objaviť krásu jeho lásky. Základom pre rast vášho priateľstva s Kristom je nevyhnutné spoznať dôležitosť vášho radostného začlenenia sa do farností, komunít a hnutí; ako aj každá nedeľná účasť na Eucharistii; časté zastavenie sa pri sviatosti zmierenia a zveľaďovanie modlitby i meditácie nad Božím slovom.

Z tohto priateľstva s Ježišom sa zrodí aj impulz, ktorý povedie vydať svedectvo viery v najrozličnejších prostrediach, vrátane tých, kde ju odmietajú, alebo sú k nej ľahostajní. Nie je možné stretnúť Krista a neumožniť ho spoznať ďalším. Teda nenechajte si Krista iba pre vás samých!

Odovzdajte iným radosť vašej viery. Svet potrebuje svedectvo vašej viery, určite potrebuje Boha. Myslím si, že vaša prítomnosť tu – mladých z piatich kontinentov – je nádherným dôkazom plodnosti Kristovho poverenia, ktoré dal Cirkvi: „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium každému stvoreniu“ (Mk 16,15). Aj vás čaká výnimočná úloha byť Kristovými učeníkmi a misionármi v ďalších krajinách, kde je množstvo mladých, ktorí túžia po veľkých veciach a cítia vo svojich srdciach túžbu po autentickejších hodnotách, nenechajú sa oklamať falošnými sľubmi životného štýlu bez Boha.

Drahí mladí, modlím sa za vás celou láskou môjho srdca. Zverujem vás Panne Márii, aby vás vždy sprevádzala svojím materským príhovorom a učila vás vernosti Božiemu slovu. Prosím vás tiež, aby ste sa modlili za pápeža, aby ako Petrov nástupca mohol stále utvrdzovať svojich bratov vo viere. Nech sa všetci v Cirkvi, pastieri i veriaci, približujeme každý deň stále viac k Pánovi, aby sme tak rástli vo svätosti života, a tak vydávali účinné svedectvo, že Ježiš Kristus je skutočne Božím Synom, Spasiteľom všetkých ľudí a živým zdrojom ich nádeje. Amen.

Preložil Ľudovít Malík