Združenie kresťanských  robotníkov a zamestnancov  bolo organizátorom  10. kongresu kresťanských pracujúcich. V sobotu, 22. októbra sa v Bratislave stretlo 70 zástupcov združení  z Čiech, Rakúska, Poľska, Maďarska a Slovenska.

Tématicky sme si chceli  pripomenúť jubileum - medzník , ktorým  je rok 1891.

Je to rok, kedy do vyhroteného obdobia triedneho boja vstúpil svojou encyklikou Rérum novárum pápež LEV XIII. V tom čase bola Encyklika výzvou  na mierové riešenie nárokov robotníkov a apelom  na kapitálotvornú  vrstvu aby dodržiavala základné ľudské princípy a priznala práva aj robotníkom.

Do tohto obdobia sa datuje aj vznik robotníckych spolkov, ktoré boli predchodcami našich združení.

Hoci si pripomíname, v úvodzovkách ,, i b a ,, stodvadsiate výročie od  vzniku  Sociálnej  náuky cirkvi, cirkev si už  od prvopočiatku všímala sociálne postavenie človeka a po stáročia slúžila a slúži ľudskej spoločnosti i na poli sociálnom .Sám Pán Ježiš prejavoval na každom  kroku sociálne cítenie a starostlivosť o naplnenie potrieb ľudí. Bránil ich dôstojnosť a   práva, kŕmil hladných, uzdravoval, jedol s vyčlenenou skupinou ľudí 

- s hriešnikmi a mýtnikmi, vnímal ľudský bôľ a v reči na hore vyzdvihol ako blaženosti všetky, ľudské bolesti a trápenia.

Cirkev si zobrala príklad od samotného Krista a evanjelizáciu spája so starostlivosťou o sociálny status človeka.   I v súčasnej dobe , kedy štát prevzal na seba úlohu, ktorou je starostlivosť o sociálne postavenie, má cirkev a jej charitatívne zložky nezastupiteľnú úlohu v tejto starostlivosti. Ťažiskom však nie je zriaďovať špičkové kliniky zamerané na zisky. Ona sa realizuje v tých menej, až neatraktívnych  oblastiach. Zakladá a spravuje Ústavy sociálnej starostlivosti  pre mentálne chorých a telesne handicapovaných, pre prestárlych,  zriaďuje hospice a útulky, vývarovne pre bezdomovcov .

Týmto Cirkev napĺňa myšlienky z encyklík i v praktickej rovine.

Niektoré  myšlienky z Encyklík sa podarilo  dostať i do legislatívy štátov, no mnohé sú pre dnešný komerčný svet nezaujímavé a nepriechodné. Napríklad - myšlienka voľnej nedele. Sociálna náuka cirkvi presahuje náboženské hranice a orientuje sa nielen na veriacich. Neustále má na zreteli ľudské dobro . Jej základnými princípmi stále zostávajú subsidiarita - ktorá má smer vertikálny,  pôsobí zhora nadol, teda zo strany vyšších sociálnych organizmov- ktorými sú napríklad štát či rôzne  organizácie,  smerom nadol, k slabšiemu - teda k jedincovi.

Ďalej je to solidarita - ktorá má smer plošný - a môže byť na úrovni organizácie, spoločenstva či komunity. No a ešte je tu láska ktorá všetko spája a z ktorej všetko vychádza. Aj solidarita vychádza z lásky k blížnemu.

Ľudia sú  nevyhnutne odkázaní jeden na druhého a rozličnými spôsobmi závisia jeden od druhého . Dieťa - matka, prestárly člen rodiny - potomkovia, pacient - lekár, žiak - učiteľ, handicapovaný človek - opatrovateľ. Ľudia preto musia niesť zodpovednosť za druhých i za celé spoločenstvo a naopak spoločenstvo sa musí postarať a zobrať na seba zodpovednosť za jednotlivca.

Generálny sekretár  kresťanských odborov Rakúska pán Andreas Gjecaj  vo svojej prednáške priblížil činnosť tejto organizácie. Upozornil, že krásne a veľkolepé sociálne teórie  z encyklík, pápežských dokumentov a pastierskych listov nie je často možné voviesť do  praktického života pre nezáujem nielen tzv. kresťanských politikov, ale i bežných kresťanov. A práve nezáujem  bežného kresťana o politické dianie má za následok, že ak sa nepostará on, postarajú sa iní. Ale či tí iní budú sledovať pri svojich rozhodnutiach kresťanské ideály nie je isté.

Dnešná spoločnosť je netrpezlivá, koncentruje sa len na moment ktorý žijeme teraz - konštatoval pán Gjecaj. Ľudia čoraz menej veria politikom, že majú riešenia pre budúcnosť. Pán Gjecaj vyzval  na hľadanie ciest, ktorými sa myšlienky z encyklík dostanú do povedomia ľudí.

Doc..Němcová- členka európskej koordinačnej rady Európského hnutia kresťanských pracujúcich, členka a predsedkyňa rady Společnosti pre etiku v ekonomike  ČR , vo svojom príspevku vyzdvihla  osobnosti z českej histórie, ktoré za sebou  nechali hlbokú  stopu  sociálnych aktivít .Či už to bola sv. Anežka Česká, arcibiskup Antonín Cyril Stojan, Dr.František Nosek alebo Monsg. Jan Šrámek.

Šéfredaktor  Duchovného  pastiera, ThDr. Lic. Daniel Dian vo svojej prednáške poukázal  na ťažkosti voviesť myšlienky encyklík do praxe. Na úrovni jednotlivých farností totiž nie sú pripravené podmienky pre prácu dobrovoľných pracovníkov ktorí by sa chceli angažovať v sociálnych oblastiach.

Gabriela Javorová, predsedníčka Združenia kresťanských robotníkov a zamestnancov.

Štát má síce sociálne zákony a mechanizmy na pomoc človeku v núdzi,   ale  štát sám nedokáže všetky sociálne problémy jednotlivcov ani len zmapovať , nieto ešte  pokryť. Skutočne trpiaci a strádajúci človek obyčajne trpí v tichosti a žije s nami možno na jednej ulici, v jednom meste.

Chcela by som zložiť poklonu a poďakovať sa všetkým ktorí sa starajú o chorých a trpiacich, všetkým, ktorí zabezpečujú  pokrytie základných potrieb ľuďom v núdzi, všetkým ktorí poskytujú pomoc ľuďom na ulici alebo pomôžu niekomu, hoci aj zo susedstva. 

Boh nemá ruky, nemôže objať trpiaceho, nedokáže utrieť slzy trúchliacemu, nezazvoní pri dverách a nezájde na šálku kávy k osamelému, ale na všetky tieto miesta dokáže poslať práve nás.

Živá diskusia medzi  zúčastnenými potvrdila, že sociálne problémy a problémy s ich vyriešením nepoznajú hranice štátov .

Na záver kongresu bola prijatá rezolúcia v ktorej deklarujeme stotožnenie sa s myšlienkami sociálnej náuky cirkvi a prijímame výzvu  na jej šírenie a uplatňovanie v živote. Chceme sa angažovať za ľudské práva , spravodlivosť, solidaritu a toleranciu. Chápeme dôležitosť zamerať sa na základ  hodnôt , spoznať ich a následne  ich presadzovať v živote.