Počas vyučovania náboženstva som zistila, že detí najviac oslovujú osobné svedectvá a diskusie s ľuďmi, ktorí majú živú skúsenosť zo života s  Bohom. Deti neradi teoretizujú, ale radi diskutujú a myslím si, že aj touto formou sa môže meniť ich pohľad, postoj, názor na vieru, život, hodnoty a ľudí okolo seba. Nenechala som sa odradiť napriek pochybnostiam zo strany triednej učiteľky, ktorá sa čudovala, že si trúfam pozvať do jej triedy niekoho na besedu. Moje pozvanie nakoniec prijal pracovník ÚPN, ktorý pracuje už druhý rok na projekte „Nenápadní hrdinovia komunizmu“. Viac sa o tom dozviete na www.november89.sk. Druhým hosťom bola matka, ktorej zomrela dcéra - maturantka. Hovorila o viere svojej dcéry, ale aj o svojej viere k Bohu a tiež o nádeji. Keď sa mama prihovárala žiakom, v tom vošla do triedy triedna učiteľka, aby mi odovzdala triednu knihu. Keď otvorila dvere, bola veľmi prekvapená a povedala: "Prepáčte, zrejme som si zmýlila triedu".

Ostatné foto