Posolstvo Betlehemského svetla

Je čarovné uvedomiť si, že všetky tieto svetielka majú svoj pôvod v tom prvom, počiatočnom, ktoré sa zažalo práve v mieste rodiska Ježiša Krista. Svetlo pokoja a mieru z Betlehema je jednoduchým a zároveň krásnym symbolom, aby sme sa sami snažili budovať pokoj a mier v našich životoch i v našom okolí. Každé odpálenie svetielka odkazuje ďalej tiché prianie, aby sa pokoj a mier šírili v ľudských srdciach presne tak, ako sa od človeka k človeku šíri plameň Betlehemského svetla.
Betlehemské svetlo pokoja spája ľudí

Pri doručovaní Betlehemského svetla na Slovensku zažíname svetielka v jednotlivých mestách ako články reťaze, aby sme v priebehu 1 dňa vytvorili Reťaz svetla a spojili tak symbolicky celé Slovensko. Svetlo predstavuje symbol pokoja a spája ľudí všetkých zúčastnených krajín. Veríme, že s posolstvom Svetla pokoja prinášame na Slovensko i do mnohých domácností kúsok z Betlehema.

Svetlo nesie nadkonfesionálne posolstvo, vychádzajúce zo základných ľudských hodnôt. Je to posolstvo pokoja, lásky, mieru, porozumenia – spoločné univerzálne hodnoty vlastné ľuďom bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania, ku ktorej cirkvi sa hlásia alebo sú bez vyznania. Svetlo pokoja chce ľudí spájať, nie rozdeľovať.
Zámer Slovenského skautingu

Chceme, aby posolstvo z Betlehema zavítalo počas týchto Vianoc k ďalším a ďalším ľuďom, ku ktorým sa doteraz nedostávalo. Aj v roku 2011 odovzdáme tisícom ľudí okolo nás s plamienkom z Betlehema aj časť z nášho srdca. Naším cieľom je, aby každý z nás (každá skupina, oddiel, zbor) odpálil plamienok zakaždým novým a novým ľuďom a tak symbolicky prepojil naše srdcia nekonečnou reťazou svetla.

Vianoce sa u skautov jednoznačne spájajú aj s tradíciou roznášania svetla z Betlehemu. Možno sa budete, ale história Betlehemského svetla siaha pomerne ďaleko do minulosti, kedy bolo ešte slovo skaut neznámym pojmom.
Na počiatku bolo svetlo…

Na prelome 11. a 12. storočia turecké kmene Seldžukov okupovali najmä časti Malej Ázie, v ktorých sa narodil, žil a umrel Ježiš Kristus. Kresťanom tak znemožnili tieto posvätné miesta navštevovať. Preto zorganizovali rytieri na výzvu pápeža Urbana II. križiacku výpravu do Palestíny. Oslobodili v prvom rade Betlehem, kde sa Ježiš narodil, a taktiež Jeruzalem, kde umrel. Križiaci (volali sa tak pre kríže namaľované na plášťoch) uskutočnili celkovo 8 výprav, no iba pri jednej z nich sa im podarilo dostať až do Jeruzalemu. Jeden mladý križiak sa v tom čase zaprisahal, že keď sa vráti, donesie do svojho rodného mesta – Florencie – plamienok ohňa z betlehemskej baziliky. Máloktorí mu však vtedy verili, veď z križiackych výprav sa vrátil len málokto. V Palestíne na nich okrem mnohých bitiek a vojnových nebezpečenstiev striehli aj cudzie choroby. Po troch rokoch, tesne pred Vianocami roku 1099 dorazili otrhaní mládenci do Florencie, na ich čele stál jeden nesúci zapálenú sviecu s plameňom. Všetci prisahali, že plamienok je skutočne z Betlehemu a onen mládenec ho niesol v čase i nečase po púšti i mori, len aby splnil svoj sľub. Sviecu umiestnili v kostole, odkiaľ si potom svetlo odpaľovali ostatní obyvatelia. V stredoveku to bol prvý a posledný plameň z Kristovho rodiska.
O 800 rokov neskôr

Novodobú históriu Betlehemského svetla píšeme od roku 1986. Tradíciu roznášať plamienok založili naši susedia Rakúšania – tvorcovia vianočnej televíznej akcie v mestečku Linz na pomoc postihnutým deťom. Tí sa snažili nejakým zaujímavým prvkom ozvláštniť program týchto akcií – a prišli na jedinečný nápad. Pred Vianocami poslali do Betlehemu lietadlom telesne postihnuté dieťa, ktoré v Bazilike Narodenia Pána odpálilo z večného svetla plamienok a lietadlom ho prinieslo späť do Linzu. Tam sa ho ujali miestni skauti, ktorí ho začali roznášať do ostatných častí Rakúska. Po roku 1989, keď padli totalitné režimy v Európe, sa tento zvyk rozšíril aj do ostatných krajín susediacich s Rakúskom, vrátane Slovenska, na ktorom roznášajú skauti svetielko už od roku 1990.