Smiech, pokriky, šplechot vody, indiánske melódie, burácajúce povzbudzovanie, radostné "na animátorooooov!" s plnými rukami vodných balónov alebo posledné dramatické sekundy plynúcej časomiery - aj to boli zvuky, ktoré sa niesli celým areálom tohtoročného druhého turnusu Indiánskeho tábora. Nekonečná energia detí a nekonečný údiv animátorov, ako sa to dá, patria k tomu každý rok :)...

27 mien, 27 pováh... 27 pohárikov, lyžičiek, tanierikov, desiat, olovrantov, preukazov, kartičiek, čestných vyhlásení, prehlásení o bezinfekčnosti a iných hlásení ...skôr než si ich stihnete upratať, okolie už prečesáva k tomu prislúchajúcich 27 neuveriteľne energiou nabitých malých indiánov.

To si ešte ale neuvedomujú, že stoja proti skupinke rokmi ostrieľaných animátorov, ktorých za týždeň len tak žiadne stádo bizónov nezloží.

Aj keď... :D niektorí sa zotavujeme dodnes :) :D

No bol to krásny týždeň.

Hneď v pondelok sme začali zostra :) Potom, ako sa starší indiánski rodičia podpísali, že nám prenechávajú svoje dieťa, sa začali pravé Indiánske sviatky. Hneď na začiatku to odpálil Deň ŠPORTU alebo inak - Indiáda 2015.
Keďže na skutočnú olympiádu v Riu sa nám nepodarilo kvalifikovať (niektorí animátori majú veľký problém s vybíjanou)... museli sme si vyrobiť svoju vlastnú, no rovnako profesionálnu Indiádu, v ktorej indiáni bojovali o popredné miesta a tiež, samozrejme, o medaile. Skutočné. Skoro :)

Druhý deň - deň naruby, Indiánsky 1. Apríl alebo po našom- Deň HOTENTÓTOV. Keby ste v utorok prechádzali okolo areálu a náhodou videli svoje dieťa oblečené naruby s rukami a ústami na totálku zapatlanými od obeda a so surovým vajíčkom v ruke, možno by ste si ho nenápadne cez plot radšej vzali domov. No aj takýto sviatok sme museli osláviť :D A najlepšie tým, že budeme ako hotentóti najskôr vyzerať - oblečením a tiež tým, že sa tak budeme dnes aj správať - napríklad pri jedle... Príbor je prísne zakázaný! "Knedlo vepřo zelo" sa predsa tak super je rukami.
Po celý deň tiež strážime vajíčko vzácneho Hotentótika (každý svoje, ktoré od neho dostal) a večer - ak niekomu zostane, sa možno z neho Hotentót vyliahne. (Našťastie sa tento scenár nemusel stať :D). A taktiež všetky hry ešte viac bláznivé ako zvyčajne, no tento raz s veľmi poučným a hlbokým záverom - že prví budú poslednými a poslední prvými, pretože ako v správny "naruby" deň sa pri vyhodnotení dozvieme, že tí, čo dnes všetko vyhrávali, de facto prehrali a tí, čo všetko prehrávali, sú naopak - prví.

Áno, polovica tábora nás neznášala a druhá zbožňovala. Nuž, taký je život :D

Deň tretí. Ráno sa vydávame vlakom do Piešťan, aby sme si užili nádherný slnečný výlet ĽOĎOU - ako inak by mal vyzerať Deň CESTOVANIA :) Takmer hodinová plavba po Sĺňave, po nej zmrzlina, suveníry (každý správny indián predsa musí domov doniesť nejakú malú trofej z výletu) a večer ešte množstvo cestovateľských hier.

Nie... Aj tak sme ich neunavili.

Deň štvrtý, Indiánske VIANOCE.

Čižmičky vyčistené, naukladané v altánku. Stromček sa ligoce, koledy vyhrávajú, svetielka svietia, 35 stupňov vonku, slnko páli, opaľovací krém faktor 50, áno, pravý čas vianočný. Deti nastúpené pred altánkom, prichádza Manitáš. Spievame krásne koledy, kým on zatiaľ do super zimných žabiek a sandálov vkladá sladkosti... :) Doobeda zistíme, že ešte nemáme na Vianoce nič napečené, a tak sa pustíme do zdobenia medovníkov, vyzdobíme stromček, altánok, upraceme si (konečne) stany, pokúsime sa vyrobiť čo najfajnovejšiu štedrú večeru a potom si spolu sadáme k nádherne vyzdobenému štedrovečernému stolu.
Dnes po prvýkrát si deti nechodia po jedlo samé, ale sedia okolo stola a animátori ich prichádzajú obsluhovať, prinesú malinovku, polievku, šalát, rezeň, čokoľvek. Veď sú Vianoce :)

Večer nás už čaká veľké vyhodnotenie tábora a rozlúčková párty s detským šampanským, tortami, prskavkami, fanfárami, svietiacimi náramkami a hlavne neskutočnou atmosférou :) Najmä keď do poslednej chvíle decká netušia, ako sa ich tím umiestnil. To bola radosť pri pesničke We are the champions! :)

A potom dobrú noc, už je neskoro :)... Ale ak si deti mysleli, že končíme, jeden sviatok sme ešte predsa len vynechali. A to sviatok veľmi dôležitý, sviatok, ktorý nesmie chýbať na žiadnom tábore, sviatok, bez ktorého by to nebolo tento rok ono.

SVIATOK VŠETKÝCH SVÄTÝCH INDIÁNOV. A kam sa chodí na všetkých svätých indiánov?

Áno, do porondy. Nie, nie cez deň.

V noci. Áno, sami.

Dobre, nie, tak s animátormi :) A bolo to tam teda riadne.... Tma, ticho, sviečky, stanoviská s úlohami, ticho, ticho, ticho, zrazu prásk...ticho... zastavíme, ale to sme nemali robiť - výýýýkrik, strašidlo vyskočilo a uteká za nami... Poviem vám, mala som občas dosť aj ja :D Pre deti to však bol jeden z najväčších zážitkov, tak čo by ste pre ne neurobili :)

 Na druhý deň ráno sme sa podelili o všetky nočné zážitky v štýle jeden cez druhého a áno, to bolo strašnééééé a to bolo super! A potom sa pomaly začali baliť domov.

Bol to nádherný týždeň :) Decká si to dokonale užili a my...sme prežili :D

Keď potom prídete domov po týždni v tom stane, spoločných záchodoch a sprchách, zdá sa vám doma všetko také príliš...sterilné :D ...Z toho ticha vám až trhá bubienky a stále premýšľate, o koľkej treba pustiť zvolávačku. A až vtedy vám príde, že vám tie decká strašne chýbajú. A že sa už neviete dočkať, napriek tomu, že ste sa ešte ani nestihli po týždni osprchovať, budúceho roka... opäť TAM :) Opäť s nimi, novými aj starými, opäť v tých stanoch, vymýšľať hlúposti, smiať sa, no občas byť aj prísny. Opäť sa na týždeň vytratiť z reality a pripraviť nejakým ďalším deťom nezabudnuteľný týždeň.

A preto - do skorého videnia, Indiáni, stretneme sa o rok, respektíve vidíte ako to letí - už len 10 mesiacov! :)

Ďalšie fotografie z tohto perfektného "zálesáckeho" tábora si môžete prezrieť vo farskom fotoalbume tu: https://goo.gl/photos/sgAjz26tUXk839gz5