Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

Prvý krát vo svojom živote sa odvažujem obrátiť na Vás, svojich poslancov,  z jedného vážneho dôvodu. Zajtra na zastupiteľstve nášho mesta budete rozhodovať aj o existencii/ neexistencii, prípadne foriem existencie charity v našom meste. Ja osobne ako aj väčšina obyvateľov nášho mesta  sme  vždy vítali obetavú a obdivuhodnú prácu tejto inštitúcie. Preto s obavami a so strachom prijímame jej existenciu v blízkej budúcnosti. Preto by som si dovolila Vám poskytnúť niektoré (možno pre Vás nové) skutočnosti o práci tejto charity a poprosiť Vás, aby ste sa na jej prácu pozreli aj z tohto uhla, kým za ňu, alebo proti nej zahlasujete:

• Podľa dôslednej evidencie pracovníkov charity evidujú v našom meste cca 180 ľudí bez domova, z čoho väčšia polovica sú tí, ktorí majú trvalé bydlisko v našom meste. A toto je len počet  tých, ktorí využili ich služby, takže s istotou tvrdia, že je ich určite viac.
• Ich práca nie je len o 1 polievke a streche nad hlavou v zime a nielen pre bezdomovcov. Svoju pomoc poskytujú ľuďom v hmotnej núdzi aj z iných sociálnych skupín (rodiny v hmotnej núdzi, týrané ženy, matky s malými deťmi, rôzne formy závislosti,...). A nie je to len materiálna pomoc, ale aj poradenská a sociálna forma pomoci  – chodia s nimi po lekároch, pomáhajú im vybavovať doklady, písať životopisy a žiadosti,  zaraďovať späť do života....
• Vďaka tejto poradenskej a sociálnej práci sa im podarilo 17 ľudí vrátiť „späť do života“ – pomohli im nájsť zamestnanie, ubytovanie (a títo ľudia doteraz stále pracujú!), niektorých sa im podarilo umiestniť do zariadení sociálnej služby, resocializačných zariadení,...   Preto oddeliť jej sociálnu a poradenskú činnosť od materiálnej pomoci núdznym je veľmi nešťastné.
• Vďaka svojej činnosti DOSLOVA zachránili 3-om ľuďom život!
• Naša charita nepriťahuje bezdomovcov z blízkeho i ďalšieho okolia – podobné centrá pracujú aj v Galante, Šali, Trnave, aj s nocľahárňami a to priamo v centre mesta.
• V ich centre ľudia v núdzi majú možnosť nielen dostať jedlo, ale vykonať si aj základnú hygienu, oprať šatstvo,... , čím sa zabraňuje šírenie infekčných ochorení v našom meste a chráni sa jej majoritná časť.
• Podľa najnovších sociálnych prieskumov chudoba v našej spoločnosti rastie a preto na jej služby a pomoc bude odkázaných stále viac a viac ľudí

(Všetky tieto údaje mám priamo od pracovníkov charity).

Dovoľujem si Vás aj  poprosiť o podporu nasledovných návrhov:

• Pri veľmi veľkej dobrej vôli všetkých dotknutých subjektov , nebolo by možné predĺžiť jej pôsobenie na súčasnom mieste do konca marca? Skončiť jej prácu práve v januári je veľmi nešťastné práve pre všetkých ľudí, ktorí sú odkázaní na jej pomoc. Takto by sa získal aj čas, aby sa mohli hľadať dôstojné a vhodné prostredie a podmienky na jej činnosť aj v spolupráci s mestom .
• Nevyháňajme ju ďaleko za naše mesto. Ľudia využívajúci práve jej sociálnu a poradenskú činnosť sa k nej potom nedostanú. Ani naši bezdomovci neodídu z nášho mesta.
• Neoddeľujme jej materiálnu pomoc od sociálnej a poradenskej činnosti.
• Návrhy miest na jej umiestnenie : priestory bývalých kasární, ktoré boli mestom Sereď pri viacerých jednaniach s charitou aj ponúkané (argument, že to nie je vhodné vzhľadom na blízky scate park príliš neobstoja, lebo bezdomovci sa tam aj tak celý rok zdržujú a keď ich budeme chcieť vyhnať za mesto, tak nikam nepôjdu, ale tu zostanú)

                                                                           : nevyužitá kotolňa na Mlynárskej ulici po určitom prerobení a prispôsobení jej priestorov na činnosť charity (skupina občianskych aktivistov je naklonená pomôcť pri jej rekonštrukcii)

Pre Vašu lepšiu orientáciu sa v tejto otázke prikladám v prílohách aj  vyjadrenia zástupcov našej charity (reakcia zástupcov charity na otvorený list zástupcu primátora a stanovisko k nocľahárni).

Svoju prosbu k Vám by som zakončila jednou myšlienkou, ktorú už dávnejšie povedal jeden múdry človek: Charitu nepotrebujú chudobní, ale bohatí.  Pochopme, prosím jej odkaz. Sme my tí bohatí, lebo máme (zatiaľ) viac ako majú oni? No vo Vašich rukách je určite moc rozhodnúť o ich osudoch a možno aj životoch.

S úctou a prianím všetkého dobrého

                Ing. Mária Fačkovcová