Čierny text je rozhovor pani Ivety Tóthovej s pánom viceprimátorom Veselickým, ktorý bol publikovaný na http://www.seredonline.sk/clanky/trnavska-arcidiecezna-charita-tvrdi-poslanci-v-seredi-urobili-zle-rozhodnutie-kde-je-ale-pravda-/. Červený text je komentár pracovníčky centra Pomoci človeku v Seredi, ktorý vyhotovila na základe svojich osobných poznatkov a pracovnej skúsenosti v centre charity v Seredi.

Reakcia na otvorený list

24 médií v Trnavskom kraji  v týchto dňoch dostalo od Trnavskej arcidiecéznej charity  list, ktorého obsahom je skutočnosť, že mesto Sereď žiada charitu do konca januára opustiť priestory na Garbiarskej ulici v Seredi, nakoľko bude mať budova nového nájomníka. (písali sme v samostatnom článku). Charita pomáha ľuďom bez domova, poskytuje im v zimných mesiacoch ubytovanie, stravu, oblečenie... V liste je spomínané, že mesto nenašlo vhodné náhradné priestory a preto ľudia bez domova v najbližšej zime možno umrznú na ulici. Takisto im údajne  nebude poskytnutá zdravotná pomoc, po uliciach sa budú prechádzať bezdomovci hladní, špinaví, niektorí budú možno prenášačmi chorôb a v neposlednom rade bude dochádzať z ich strany ku krádežiam.

Nezainteresovaný človek si ťažko vie utvoriť názor, či je mesto naozaj tak ľahostajné voči bezdomovcom. No minca má dve strany. Uverejniť takto závažné a tvrdé vyjadrenie Trnavskej arcidiecéznej charity bez vyjadrenia mesta Sereď by nebolo vhodné. Preto som sa na to, ako je to s náhradnými priestormi pre charitu opýtala zástupcu primátora Ľubomíra Veselického.

Je pekné,  že 24 médií dostalo od Trnavskej arcidiecéznej charity  list, iba mesto Sereď, ktoré je kritizované za  rozhodnutia svojich  poslancov nie. Na tému poskytnutia náhradných priestorov komunikujeme s Mestom Sereď už 4 roky. Vedeli o situácii, ktorá existuje, pred tromi rokmi zástupkyňa Charity bola pozerať možné náhradné priestory v bývalých kasárňach, ktoré boli v dezolátnom stave. Od tohto okamihu iné náhradné priestory ponúknuté neboli. Posledná komunikácia na tému priestorov bola na jar tohto roku, kedy boli prisľúbené priestory v stávajúcej budove na vytvorenie nocľahárne. Tento zámer sa neuskutočnil. Mesto bolo písomne upozornené na potrebu riešení priestorov v júli tohto roku. Stav, o ktorom hovoríte nastal už aj v minulosti, kedy sme ponúkli objekt bývalej školy na vybudovanie ľadového klziska. Tak ako vtedy, ani dnes nemáme pre Trnavskú arcidiecéznu charitu  vhodné priestory. Taká je pravda.

Pán Veselický, vráťme sa do obdobia pred rokom 2012, kedy sa nocľaháreň pre bezdomovcov v zimných mesiacoch poskytovala v Dome kultúry. Kto v tom čase prevádzkoval  a financoval nocľaháreň ?

Vtedy, náklady v plnom rozsahu platilo mesto. Platilo dohľad pracovníka prijatého na dohodu, ktorý kontroloval vstup a dodržiavanie pravidiel pre prenocovanie ôsmich ľudí. Nebolo to jednoduché, ale systém fungoval. Ubytovaných sme tam mali obyvateľov Serede, ktorí boli bez prístrešia. 

V roku 2012 do mesta Sereď prišla Trnavská arcidiecézna charita,  ktorej boli  vytvorené priestory na Garbiarskej ulici. Tu sa napokon prevádzkovalo denné centrum aj nocľaháreň pre ľudí bez domova. Budova ale počas tých 5 rokov stále hľadala nového nájomníka resp. kupca.  Prečo sa vôbec mesto rozhodlo niečo s budovou robiť a nemohlo všetko ostať tak ako doteraz ?

Zhruba tretinové využitie  objektu znamenalo generovanie každoročnej straty. Ako poslanci sme povinní robiť kroky, ktoré vedú k efektívnemu využívaniu majetku mesta. Objekt bývalej ZŠ na Garbiarskej ulici už celé roky neslúžil svojmu pôvodnému účelu. Snahou poslancov bolo ho predať alebo prenajať na účel, ktorý by bol v súlade s územným plánom a záujmami mesta na jeho budúce využitie. Skúšali sme to so záujemcom, ktorý sľuboval ľadovú plochu. Nevyšlo to. Skúšali sme to s hľadaním záujemcu vyhlásením verejnej súťaže. Úspešní sme boli až na druhý pokus. Naši terajší nájomcovia – Trnavská arcidiecézna Charita, Združenie STORM i nájomca poskytujúci služby rámovania a zasklievania boli o ukončení nájomného vzťahu po úspešnej verejnej súťaže informovaní. Charite nik nevyvracia ich poslanie. Lenže poslanci sú zástupcami 16.5 tisíca občanov Serede. Nie iba bezdomovcov. Operovať emotívne ladeným argumentom, že v zime môžu zamrznúť, je síce možné, ale toto nám nový priestor pre ubytovanie nevytvorí . V sociálne oblasti s týmito ľuďmi pracujeme aj v širšom kontexte,ako s nimi mesto pracuje? Pokiaľ bola poskytnutá pomoc zo strany mesta pri riešení problému s klientmi, bolo to na základe požiadavky a lebo upozornení pracovníkov NDC, alebo za prácu v širšom kontexte považuje „vyvážanie“ ľudí bez domova príslušníkmi MP za hranice mesta? Áno, vieme o prípadoch, kedy sa to stalo, v jednom prípade skutočne človek zomrel, ale nie na Železničnej ulici, ale v priestoroch MILEXU, kam bol MP odvezený. Posledný prípad sa stal 16.10.2017, kedy bol klient vyvezený za dedinu Šalgolčka, v noci, tak, aby nevedel, kde sa nachádza. no ich rozhodnutia sú úplne v rozpore s našou snahou. Príklad. Bezdomovcovi sme pred zhruba rokom zabezpečili umiestnenie v sociálnom zariadení v Levoči. Pri rešpektovaní určitých podmienok tam mohol žiť mnoho rokov. Výsledok? O dva mesiac bol späť a o niekoľko dní bol nájdený mŕtvy na Železničnej ulici.Nevieme o koho ide, pokiaľ sa stal takýto prípad, uvedený človek bez domova nebol naším klientom. Kladiem si preto otázku. Kde sú naše hranice ochoty pomôcť, keď si ju odkázaní nevážia? V časti budovy  po rekonštrukcii  bude víťaz verejnej súťaže  povinný vytvoriť v objekte aj ubytovanie pre seniorov. Pýtam sa. Zaslúžia si seniori, ktorí odpracovali 40- 45 rokov možnosť prežiť v dôstojných podmienkach ostatné roky života, keď, už nemôžu pracovať a ich dôchodok im stačí na úhradu nákladov v takomto zariadení? Je to v sociálne oblasti pozitívny posun mesta?Otázka je: kto bude uvedený Dom pre seniorov prevádzkovať. Kapacita 20 miest je pre takého zariadenie nerentabilná. Bude zariadenie súkromné? Čo keď zariadenie nevznikne, aké budú sankcie mesta vôči nájomcovi, ktorý sa zaviazal toto vybudovať?

Charita v liste píše, že v zimných mesiacoch poskytujú nocľah cca 67 bezdomovcom a teraz hrozí, že v zime v Seredi niektorý z nich zamrzne na ulici.  Ako vnímate túto informáciu ?  

Tu sme tak trochu pri tom prvom, z môjho pohľadu silnom argumente. V pondelok 16.10.2017 sme robili poriadok za  objektom bývalej ZŠ na Garbiarskej ulici. Z desiatich  tam prítomných bezdomovcov boli iba traja domáci. Desiati ľudia, ktorí sa v tej dobe zdržovali nie sú zdaľeka všetci občania bez domova s trvalým pobytom Mesto Sereď, ktorí sú našimi klientmi, väčšia z nich trávi čas inde a nie na uvedenom mieste. Tento argument nepovažujem za silný, naopak, za veľmi slabý. Z pohľadu  nielen  poslanca, ale aj obyvateľa mesta sa pýtam. Prečo by som mal mať morálnu povinnosť starať sa o človeka, ktorý pochádza zo susednej obce, alebo napríklad Bratislavy (aj taký prípad sme tu už mali) , či bude mať možnosť prespať v teple a suchu?

Trnavská arcidiecézna charita v liste adresovanom mnohým médiám doslova vyčíta poslancom zlé rozhodnutie. Kto sa ale zaujíma o život v meste vie, že obyvatelia spomínanej ulice neboli spokojní s existenciou takéhoto zariadenia v tesnej blízkosti sídliska. Vlastne kamkoľvek by sa charita premiestnila obyvatelia by boli nespokojní. Nehovoriac o tom, že priestory musia obsahovať určité štandardy. Takže ako je to, hľadá mesto náhradné priestory a ak áno aké lokality prichádzajú do úvahy ?  

Ak sa pozerám na stanovisko Trnavskej arcidiecéznej charity nemôžem nevidieť určitú mieru neobjektívnosti  až zaujatosti. V ich článku píšu, že problém je v Seredi. Prečo  nie je v Šali, Galante alebo Hlohovci? Ak má pán zástupca na mysli problém s ľuďmi bez domova, vo VŠETKÝCH týchto mestách problémy sú a riešia sa. V Galante je nízkoprahové denné centrum aj nocľaháreň, v Šali je útulok (tieto zariadenia sa nachádzajú v centre mesta, rovnako ako Centrum v Trnave), nízkoprahové denné centrum aj nocľaháreň, v Hlohovci nie je žiadné z týchto zariadení aj keď by bolo treba. Odpoviem. Pretože tam žiadny priestor charita nedostala. A po piatich rokoch v Seredi sme na pranieri, lebo dočasné doteraz užívané priestory už prenajímať nemôžeme.

Vidíte reálne aj možnosť, že sa náhradné priestory nenájdu a charita naozaj svoju činnosť na území mesta ukončí ?

V pondelok 16. októbra 2017 sa dvaja zástupcovia Trnavskej arcidiecéznej charity a dvaja zástupcovia organizácie STORM stretli s primátorom mesta. Bol som účastníkom stretnutia. Stanovisko primátora bolo úplne jasné. Mesto aktuálne nemá taký priestor, ktorý by vyhovoval podmienkam pre zriadenie nocľahárne pre bezdomovcov Hovoríme o nocľahárni aj o Nízkoprahovom centre? Ztráca sa tu význam pojmov.... Dnešný legislatívny rámec pre zriadenie nocľahárne je presný. Každé lôžko z cca 10 potrebných musí mať svoju predpísanú podlahovú  plochu. Oddelená lôžková čas pre mužov a ženy je samozrejmosťou. Počet sociálnych zariadení musí zodpovedať maximálnej ubytovacej kapacite.  Alebo bude ubytovanie v zmysle zákonných podmienok, alebo takéto zariadenie nedostane súhlas na prevádzkovanie od príslušných štátnych orgánov.Zákon je jedna vec, skutočnosť je druhá vec... Nemôže sa stať, že necháme človeka na ulici, aby zamrzol. Kapacita nocľahárne bola 9 lôžok, v

Dá sa odhadnúť, koľko by stálo založenie nových priestorov denného centra a nocľahárne ? Len doplním, že v liste sa píše že mesto prispievalo  na prevádzku charity sumou 1 200,- € / rok. ( nehovoriac že mesto strácalo na dani z nehnuteľnosti, poprípade nájomnom a pod .

Po päťročnom odstupe od doby, kedy sme mali nocľaháreň vo vlastnej réžii, môžem predpokladané náklady na vytvorenie ubytovne, ktorá by plnila zákonné podmienky iba odhadovať. Všetko by sa odvíjalo od stavu objektu, ktorý by bol vhodný. Ten  ale momentálne nemáme.  To znamená, že rozpätie reálnych nákladov môže byť od 15 až do 30 tisíc, eur, za predpokladu, že mesto má svoj vlastný objekt.

Rád by som  sa ale vyjadri aj k veciam, ktoré s touto témou súvisia.Pamätám dobu, keď pojem bezdomovec spoločnosť, v ktorej sme žili, viac menej nepoznala. Neviem, v ktorej dobe žil p. Veselický, ale ja si ľudí bez domova pamätám minimálne 40 rokov. Tuláci boli  akurát vo filmoch. Tvrdenie, že bezdomovci boli, sú a budú nevyvraciam. Pravdou ale je, že bezdomovcov bolo kedysi podstatne menej a dôvody, pre ktoré ľudia o svoje príbytky prišli,  sú naozaj rôzne. O dôvodoch by sa dalo písať na desať strán... V početných prípadoch prispeli k svojmu problému niektorí viac, iní menej.

Pomáhať ľuďom v núdzi je šľachetné a ľudské . Nemôžem však nevidieť aj druhú stranu mince. V štatistike poskytnutých služieb vidím desiatky klientov aj ich nárast. V článku Charita a ľudia bez domova v Seredi vidím štatistiku toho, čo im spoločnosť prostredníctvom Trnavskej arcidiecéznej charity dala. Citujem:

Od zapojenia do projektu (1.7.2016) evidujeme 175 klientov

Od 1.1.2017 sme zaevidovali 70 nových klientov

Od 1.1.2017 sme poskytli:

·                       3185 x stravu

·                       85 x špecializované sociálne poradenstvo

·                       242 x základné sociálne poradenstvo

·                       173 x pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov

·                       585 x službu: pranie osobnej bielizne

·                       897 x sprchu

·                       505 x službu: sociálny šatník

·                       303 x ošetrenie

Nevidím žiaľ ani jediný príklad, ktorý by hovoril o tom, čo títo ľudia  urobili pre okolie,klienti pravidelne upratovali okolie, chodník na Garbiarskej ulici a kosili trávu v areálu CPČ. v ktorom žijú.  Ako napríklad rešpektujú  obyvateľov bytových domov, v okolí ktorých si zriaďujú  prístrešky, ktoré s finančnými nákladmi musíme likvidovať, pretože sú hrozbou pre okolie minimálne zo zdravotného hľadiska.  Ako sa prehŕňajú v odpadových košoch a vyberajú  z nich všetko možné. Ako zozbierané veci prenesú k svojmu dočasnému stanovisku, kde vzniká postupne nová skládka.  Ako v teplých dňoch celé hodiny posedávajú na lavičkách v centre mesta, občas popíjajú svoje čučo a potom sa presunú do tieňa na lavičky v parku, kde pofajčievajú alebo podriemkávajú.    Prečo by  práve naše mesto malo poskytovať priestor , ktorý ako špongia nasaje  ľudí bez prístrešia z celého okolia? Prečo by z peňazí nás všetkých , ktorí platíme dane, mali byť každoročne nákladom stoviek eur likvidované prístrešky a hromady odpadkov?  Prečo majú byť Seredčania povinní riešiť problém, ktorý sa týka bezdomovcov  z iných obcí a miest?  Prečo by aj bezdomovci s adresou mesto Sereď nemohli chytiť metlu, lopatu a denne aspoň 3 hodiny pracovať na čistení verejných priestorov? Toto sa nám nakoniec aj v ostatnom čase na báze ich dobrovoľnosti darí. Myslené je asi upratovanie klientmi, ktorého sa zúčastnili, keď im príslušník MP sľúbil fľašu vína?? Na problém s uprataním okolí CPČ sme upozorňovali od jari 2017, kedy sme požadovali súčinnosť Mesta pri likvidácii dočasných príbytkou. Likvidácia nastala v októbri 2017, od tohto okamihu príslušníci MP denne minimálne 4x kontrolujú areál. Nebolo to možné skorej??? Otázkou ale je, dokedy?

Prečo sa mesto nezaujíma aj o pozitívne riešenia situácie niektorých klientov. Tých, ktorým sa podarilo za našej pomoci nájsť prácu, ubytovanie, ktorí boli umiestnení do zariadení sociálnych služieb, do resocializačných zariadení?? Od 1. 7. 2016 je týchto ľudí 17.

Na jednej strane môžeme byť radi, že nám Trnavská arcidiecézna charita opatrila bezdomovcov v zimných mesiacoch. Na strane druhej ale nemôžem nevidieť, že za teplým  nocľahom v nocľahárni bolo cez zimu 13, maximálne 15 stupňov.prichádzali bezdomovci z bližšieho i vzdialenejšieho okolia, dodržovala sa dohoda o nocľahu iba pre obyvateľov Serede. Situácia, kedy prenocoval v nocľahárni človek z iného mesta nastala v 4 prípadoch, iba v krízovej situácii. . Pre poslancov , starostov a primátorov okolitých miest imperatív morálnej povinnosti postarať sa o občanov bez prístrešia neplatí?

Naozaj si myslím , že by sme sa o svojich občanov (Seredčanov ) bez domova mali postarať. Ale nie tak, že im to najpotrebnejšie budeme  iba vkladať do natiahnutej ruky.  Možnosť prenocovať v teple a pod strechou? Dobre. Poskytnúť  možnosť  urobiť si osobnú  hygienu? Dobre.  Zadarmo?  Určite nie! Som presvedčený, že takto neuvažujem iba ja ale väčšina z nás, ktorí svojou dennou prácou a platením daní tvoríme prostredie okolo nás.

Možno, keby pán zástupca primátora navštívil niekedy Centrum, dozvedel by sa viac o našej práci a výsledkoch. Bohužial, toto sa nikdy neudialo.