V Seredi si pripomínali 10. výročie leteckej katastrofy
- Ostatná aktualizácia: pondelok, 25. január 2016, 16:13
- Napísal: Andrej Macho
- Návštevy: 2927
- 25 jan
Pred desiatimi rokmi, 19. januára 2006, havarovalo pri Hejciach, 20 kilometrov od domovského letiska vojenské lietadlo AN-24, ktoré prepravovalo slovenských vojakov z mierovej misie KFOR v Kosove späť na Slovensko. Havária si vyžiadala 42 ľudských životov.
Medzi obeťami bol aj plk. Štefan Ivan, pri hrobe ktorého si v Seredi vo štvrtok 21. januára prítomní pripomenuli pamiatku nielen svojho kolegu a kamaráta, ale aj všetkých pasažierov, ktorí pri tomto nešťastí tragicky zahynuli. Spomienkové stretnutie zorganizovali členovia OZ UN – Veteran Slovakia v spolupráci s mestom Sereď, ženijným útvarom Sereď a Zväzom vojakov SR – klub Sereď. Po položení vencov a kvetov k hrobu plk. Štefana Ivana predniesli príhovor pplk.v.v. Rudolf Tóth, predseda Zväzu vojakov SR – klub Sereď a ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky Mons. František Rábek.
Po pietnom akte stretnutie pokračovalo vo farskom Kostole sv. Jána Krstiteľa v Seredi pontifikálnou svätou omšou, ktorú celebroval ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky Mons. František Rábek a koncelebrovali vojenský kaplán Ženijného práporu v Seredi por. Peter Dobrovodský a dekan seredského dekanátu Libor Škriputa.
Plukovník Ivan bol v pracovnej oblasti človek, ktorý sa venoval príprave vojakov. Dlhé roky pôsobil v ženijnom útvare v Seredi a pamätáme si ho ako náročného, ale spravodlivého veliteľa, no aj ako priateľského kolegu, vždy ochotného pomôcť. V roku 1994 bol vyslaný do misie OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, kde pôsobil vo funkcii veliteľa ženijnej roty ženijného práporu Mierových síl OSN. O niekoľko rokov neskôr plnil úlohy v zahraničí v mierovej misii KFOR Kosovo ako vedúci starší dôstojník velenia práporu.
Po návrate vykonával rôzne funkcie vo vzťahu k mierovým a misiám, až nakoniec jeho poznatky našli uplatnenie na generálnom štábe, kde pracoval ako zástupca Centra riadenia operácií. S cieľom poradiť a pomôcť išiel aj na cestu do Kosova.
Vážil si ľudí a snažil sa, aby sa nezabudlo na to, čo urobili. Aj preto, ešte ako veliteľ nitrianskej základne mierových síl, inicioval výstavbu Pamätníka slovenským vojakom, ktorí zahynuli v zahraničných misiách a nevrátili sa domov. Keď odhaľoval tento pamätník spolu s generálnym vikárom podplukovníkom Michalom Štangom, nemohol tušiť, že raz sa tam ocitnú aj ich mená. Za svoju prácu a iniciatívu získal počas svojho života mnohé vyznamenania a medaily. Ako posledná mu bola v roku 2006 udelená in memoriam medaila za vernosť Ozbrojeným silám SR.
Aj napriek tomu, že od tragédie uplynulo 10 rokov, rodinní príslušníci, kolegovia, priatelia na obete tohto nešťastia nezabúdajú.
Zdroj: Nezávislé internetové noviny (Sereď)
