Národná púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne v utorok vyvrcholila slávnostnou svätou omšou.

Ako povedal správca baziliky don Čverčko, putovanie už má viac ako 450-ročnú tradíciu. „Minulý rok, keď sme si pripomenuli 450. výročie prvého zázraku - príhovoru Panny Márie v Šaštíne a 50. výročie potvrdenia Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska, sme privítali 50-tisíc ľudí,“ konštatoval s tým, že je rád, že tradícia pokračuje. Od začiatku roka do Baziliky prišlo viac ako 100 organizovaných pútí, to znamená, že záujem o uzdravenie rodiny sa zvyšuje.

Podľa slov hlavného kazateľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme, líbyjskeho arcibiskupa Cyrila Vasiľa, Mariánska púť je tradičnou púťou slovenských katolíckych veriacich a končí obdobie púťových slávností.

„Som vďačný za pozvanie, ktoré som dostal už po druhý raz v priebehu posledných dvoch-troch rokov. Je to pre mňa veľká radosť a česť sa stretnúť s mojimi bratmi biskupmi, ktorí prichádzajú spoločne prosiť Božiu matku. Chcem sa poďakovať za vytvorenie príjemnej pútnickej atmosféry, ktorá charakterizovala toto stretnutie,“ uviedol.

Arcibiskup v silnej homílii zosumarizoval aktuálne otázky a problémy dnešného Slovenska. Našiel sa v nej každý. Jeho kázne sú dlhé, ale hojne počúvané a čítané. Je intelektuál, ale dokáže hovoriť zrozumiteľne, keď treba, aj ľudovo a zaujať súčasne starších vidieckych aj mladších mestských katolíkov. Jeho texty vždy vzbudili záujem, azda najväčšiu pozornosť zažíva práve teraz, po šaštínskej kázni. Jeho homília bola mimoriadne čítaná na viacerách weboch vrátane Postoya.

V siedmich bodoch okrem iného hovoril o absencii autority v rodine a spoločnosti, o chybách súdnictva. „V šiestom bode som sa zaoberal súčasnou migráciou. Táto otázka je mediálne prežívaná, keďže väčšina ľudí situáciu pozná len z televízie, rozhlasu a novín. Preto sa treba problematike venovať obozretne, aby sa predišlo vytváraniu hystérie," zdôraznil.

Arcibiskup Vasiľ sa v prejave venoval aktuálnym spoločenským témam, pričom nevynechal ani tému migrácie.Veriacich v Šaštíne vyzval, aby nedovolili, aby sa bezcitnosť skrývala za falošné vlastenectvo, falošné pseudokresťanské nálepky, či strach. Ľudí povzbudil, aby si chránili svoju identitu, národnú, politickú, kultúrnu, duchovnú, náboženskú, no zároveň vytýčil medze."Robme tak jasne, odvážne, cieľavedome a hrdo, ale nikdy nie za cenu straty najdôležitejšej identity. Identity ľudskosti a solidarity," vyhlásil.

Vasiľ neskôr upozornil médiá, že majú veľkú úlohu informovať o zložitom probléme, akým je súčasná migrácia. "Treba, aby sa predišlo hystérii, alebo na druhej strane, romantizovaniu. Je to nesmierna úloha," adresoval novinárom arcibiskup.
Arcibiskup Vasiľ upozornil na stratu dôvery v slovo

Arcibiskup Cyril Vasiľ tiež v prejave hovoril o bolesti zo straty dôvery v dané slovo, v lásku a rodinu, ktorá ľudstvo zasahuje. Nedodržanie daného slova ale nie je podľa neho niečo, čo by sa týkalo len verejného života, či nášho správania sa na verejnosti. "Vierolomnosť, klamstvo, podvod sa stali takým samozrejmým v každej sfére, že humpľujú aj tie najdôvernejšie ľudské väzby a vzťahy. (...) Vernosť danému slovu, zodpovednosť, vytrvalosť – tieto hodnoty sú náročné a často boli ohrozované. Dnes sa ale dostávajú do krízy osobitným, novým spôsobom," povedal počas svätej omše venovanej sviatku.

Foto: SITA/Martin Medňanský

Šaštín je starobylým pútnickým miestom. Začiatky pútnictva sa spájajú s rokom 1564, v ktorom nechala zhotoviť Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach.

Bakičová mala s manželom spory, ktoré vyvrcholili tým, že ju na jednej spoločnej ceste nechal vyhodiť z koča. Angelika prosila o pomoc za obrátenie a uzdravenie vzťahov s manželom práve Sedembolestnú. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá dodnes stojí v Šaštíne.

V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes. Počas tureckých vojen sochu preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. V roku 1732 preniesli sochu do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúmala 726 zázračných prípadov. Následne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. V roku 1733 vyšli s iniciatívou postaviť pútnický chrám a kláštor paulíni. Chrám slávnostne posvätili v roku 1764. Pápež Pavol VI. svätyňu v roku 1964 povýšil na baziliku minor.

FOTO: https://goo.gl/photos/rW3McQt6bgoG7w2B7
KÁZEŇ: http://postoy.sk/content/arcibiskup-cyril-vasil-neskryvajme-sa-za-pseudokrestanske-nalepky

TASR; Webnoviny