FarnostSered
  • Vitajte na webe seredského dekanátu


Stanovisko farnosti Sereď k pripravovanej akcii „Hallowenský Krampus rozpúta v Seredi čertovsky dobrú show“

  • Ostatná aktualizácia: streda, 26. október 2022, 21:09
  • Napísal: Kaplán
  • Návštevy: 355
  • 15 okt

Stanovisko farnosti Sereď k pripravovanej akcii „Hallowenský Krampus rozpúta v Seredi čertovsky dobrú show“.

Dňa 29. septembra bol na internetovom portáli seredsity.sk publikovaný oznam o plánovanom podujatí s názvom „Halloweenský Krampus rozpúta v Seredi čertovsky dobrú show. Tešiť sa môžete aj na premietanie slovenskej duchariny“. Podľa plagátu malo ísť o sprievod čertov cez mesto a následne v kultúrnom dome premietanie filmu „slovenskej duchariny“, ako to doslovne uvádzajú autori. Občania mesta Sereď ma upozornili na pripravované podujatie. Postupne sa ozývali aj ďalší obyvatelia mesta, zvlášť rodičia a vychovávatelia, s jasným nesúhlasom k podujatiu, iní sa pýtali na môj názor na ohlásenú akciu.

V čase, keď som bol riaditeľom Arcidiecézneho školského úradu v Trnave (v r. 2012 až 2020), pod ktorý patrila aj cirkevná škola v Piešťanoch, som zaregistroval množstvo negatívnych reakcií obyvateľov, rodičov a pedagógov, na obdobné podujatie, aké sa pripravovalo v Seredi. Vzhľadom na to som pokladal za povinnosť, upozorniť na uvedené skutočnosti vedenie mesta Sereď. Úlohou každej autority má byť v prvom rade zodpovednosť a služba pre druhých, preto má aj chrániť pred hroziacim nebezpečenstvom, zvlášť ak ide o morálny a duševný vývoj detí a mládeže. Preto v tomto duchu treba odmietnuť akékoľvek aktivity, ktoré môžu traumatizovať obyvateľov mesta, hlavne tých najzraniteľnejších. Dokazujú to samotné zábery z pochodu čertov nielen v Piešťanoch, kde rodičia zakrývali svojim deťom oči, ale aj zo zahraničia, napr. z talianskeho Vipitene, kde sa pochod dokonca zvrhol na fyzické útoky, čo malo za následok traumy detí a následné apely rodičov a vychovávateľov, aby sa takéto pochody viac nekonali. Môžeme sa logicky pýtať,  čo nám má takáto „fascinácia strachom“, povedať?

Z pohľadu slovenských tradícií sa ku Krampusu vyjadrila aj významná slovenská etnologička PhDr. Kataríná Nádaská, PhD., ktorá „nevidí význam, prečo sa robia sprievody Krampusov. Čert bol u nás vždy vnímaný ako opozícia dobra. Nikdy čert neprišiel preto, aby niekomu urobil dobre alebo aby niekoho zabával.“ Dr. Nádaská ďalej uvádza, že v oblastiach, kde sa konali sprievody čertov „masky symbolicky predstavovali, že diabol je reálne zlo, ktoré je tu prítomné. Čerti v sprievodoch boli však zviazaní reťazami, mnohí niesli na sebe klietky. Bola to náučná pomôcka, že diabol je spútaný a iba Boh mu dáva možnosť pokúšať, ale stále ho drží. Čiže reťaz tam bola vždy, a nie na nejaké šibanie ľudí, ale ako symbol jeho spútania.“
Je to na zamyslenie, že na jednej strane spoločnosť odsudzuje zlo a na druhej strane bagatelizuje korene zla.

Ako kňaz, ktorý je zodpovedný za duchovný život v seredskej farnosti chcem poukázať aj na teologické hľadisko. Autori spomínajú duchovné sily, to znamená, že veria aj v nadprirodzený duchovný svet, čiže aj v existenciu duchov. Z pohľadu kresťanskej teológie čert reprezentuje Diabla, Zlého ducha. Uvádzam ho veľkým začiatočným písmom, pretože ide o meno osoby, ktorá bojuje proti osobe Boha. Pochod preto môžu ľudia chápať ako verejnú oslavu Diabla.

Ako je zrejmé aj z upútavky, ktorú uverejnili organizátori podujatia, že nejde len o premietanie historického dokumentu o šintavskej bosorke, ale o komunikovanie s duchovným svetom. Ide tu o okultné praktiky, špiritizmus. Ak sa teda spája toto podujatie s magickými rituálmi a vyvolávaním duchov zomrelých, je to v rozpore s kresťanskou vierou. Teológia varuje pred týmito praktikami z náboženského dôvodu, ale aj kvôli tomu, že neznáme duchovné sily môžu poznačiť a poškodiť duchovné a duševné zdravie človeka. S takýmito prípadmi som sa ako kňaz, počas dvadsaťpäťročnej služby stretol. Prichádzali za mnou najmä s mladými ľuďmi, ktorí videli v okultizme atrakciu, adrealín. U mnohých sa časom prejavili aj vedlajšie psychické alebo telesné problémy, s ktorými im nevedel pomôcť odborný lekár ani psychiater, a bolo potrebné modliť sa za nich modlitbu oslobodenia od vplyvu Zlého ducha, tzv. exorcizmus. Až potom sa vedeli vrátiť do nomálneho života.

Na základe uvedených poznatkov a skúseností som pokladal za povinnosť ozvať sa a varovať pred praktizovaním akéjkoľvek formy okultizmu alebo všetkého, čo k nemu vedie.

Mgr. Ing. Ján Hallon, dekan-farár v Seredi