Verím v Boha v Kokave n./Rim. – tábor 2015 | Šúrovce

 V druhej polovici júla sa obe mládežnícke spoločenstvá z farnosti Šúrovce "dali dokopy" a spolu pripravili pre deti nezabudnuteľný týždeň v malebnej dedinke v Slovenskom rudohorí, v Kokave nad Rimavicou. Témou celého tábora bolo Verím v Boha.

Samotné vyznanie viery obsahuje skutočnosti, ktoré nám odovzdali apoštoli. Na celom svete vyjadrujú kresťania svoju príslušnosť k Bohu Otcovi, Ježišovi Kristovi, jeho Synovi, a Duchu Svätému tým istým slovom. Je to slovo VERÍM. Keď sa rozhodneme povedať Bohu svoje „áno", mali by sme vedieť, pre čo sme sa rozhodli. Preto je dôležité pre každého kresťana naučiť sa poznať a správne chápať základy svojej viery. Animátori sa pre deti snažili pripraviť námety, tak aby vo všetkých prehĺbili vieru a snažili sa uvedomiť si, čo znamená byť svetlom sveta.

ŠTVRTOK v znamení Cesty:
V prvý deň nášho tábora sme sa snažili objavovať krásu ľudskej osoby stvorenej na Boží obraz a vážiť si seba ako jedinečnú osobnosť a originál stvorený na Boží obraz. Prečítali sme si stať z Písma, kde sa píše o stvorení a o tom, že nikto z ľudí nie je zbytočný a každý má na Zemi svoje miesto. Deti si zahrali aktivitu, ktorej cieľom bolo objaviť hodnotu človeka a seba samého. Aktivita spočívala v tom, že si deti vylosovali lístky, na ktorých boli ľudské vlastnosti, úlohou bolo ich jednotlivo zahrať.
V scénke, ktorá po tejto aktivite nasledovala, sme sa zamýšľali a uvedomili si veľký dar od Boha, prejav jeho lásky k nám, a tým je sloboda.

PIATOK v znamení Srdca:
Vo Svätom písme nájdeme veľa textov, ktoré nám hovoria o tom, aký Boh nie je, ale i to aký Boh je. Starozákonný človek to nemal ľahšie ako my. Žil v čase, keď mnohé národy okolo neho vyznávali rôzne božstvá, a tak udržať si vieru v jedného pravého Boha a mať o ňom správny obraz nebolo vždy jednoduché.

Po úvodnom slove z Písma o Pánovi Ježišovi ako Pastierovi nasledovala aktivita s modlitbou Otče náš, kde každé dieťa dostalo na jednom lístku rozstrihanú časť modlitby. A deti mali za úlohu správne poskladať modlitbu a s animátormi rozprávali o význame jednotlivých slovných spojení.

SOBOTA v znamení Kríža:
 Tento deň sme začali piesňou, po ktorej sme sa detí pýtali, ako podľa nich vyzeral Ježiš.

Ako vyzeral Pán Ježiš nevieme, ani sa to v evanjeliách nedočítame. Bol vysoký, nízky, mal tmavé alebo svetlé vlasy? Na začiatku nebola potreba mať o Ježišovi nejaký obraz.

Prešlo veľa storočí, kým o tom veriaci kresťania začali premýšľať a  zobrazovať Ježiša ako človeka na obrazoch, v umení. Pre kresťanov bolo dôležitejšie to, kým bol Ježiš a nie aký bol. A preto aj naším cieľom bolo v tento deň odhaliť, spoznať,  kto je Ježiš. A predsavzali sme si, že budeme v tento deň častejšie ako inokedy prejavovať vďačnosť Pánu Ježišovi za jeho obetu a víťazstvo.

NEDEĽA v znamení Ohňa:
Cez tento deň sme sa deťom snažili priblížiť udalosť Turíc, Zoslania Ducha Svätého. Porozprávali sme sa o sviatostiach, ktoré už prijali a poukázali sme im na význam sviatostného života s Bohom pre kresťanov.

Po prečítaní textu o zoslaní Ducha Svätého deti podčiarkli, čo sa im páčilo a čo ich prekvapilo. Zamysleli sme sa nad legendou o počasí a sedliakovi, ktorý kritizoval Pána Boha, že zle riadi počasie, a tak ho nechal, nech si ho riadi sám. Nakoniec zistil, že úroda nebola taká ako predtým.
Deťom sme v príbehu priblížili, že vo svete okolo nás sa deje čosi podobné; že človek chce budovať, stavať a riadiť všetko sám. Ale Ježiš nám tu nechal pomocníka, Ducha Svätého.

Zamýšľali sme sa tiež nad tým, čo myslel Ježiš pri svojom odchode, že im pošle iného Tešiteľa. Zistili to až vtedy, keď bol na nich vyliaty Duch Svätý, teda dostali i rôzne charizmy. Charizmy, či už mimoriadne alebo jednoduché, sú milosti Ducha Svätého, ktoré sú priamo alebo nepriamo užitočné Cirkvi, lebo sú zamerané na jej budovanie, na dobro ľudí a na potreby sveta.
Tento program sme zavŕšili spoznávaním ovocia Ducha Svätého ako láska, radosť, dobrota, atď.

PONDELOK v znamení Kruhu:

V tento posledný deň sme sa zamerali na Cirkev, na jej začiatky, keď sa na námestí zišli tisíce ľudí, ktorí uverili apoštolom a dali sa pokrstiť. Z toho nám vyplýva, že Cirkev je spoločenstvo ľudí, ktorí veria v Boha a dali sa pokrstiť.

Slovo Cirkev – grécky „ekklesia“ znamená vyvolenie. Ak veríme, že Ježiš je Pán, ak počúvame Božie slovo, prijímame sviatosti, ktoré udeľuje Boh v Cirkvi, Ježiš v nás prebýva a my v ňom, a to je Cirkev. Je to živé spoločenstvo, ktoré vedie a posväcuje Duch Svätý. Je nielen inštitúcia alebo úrad. Je viac. Pápež František o Cirkvi povedal, že nie je organizáciou, ale Božou rodinou.

Na záver sme sa poďakovali za Cirkev, ktorá je naším domovom – rodinou. Tiež sme sa pomodlili modlitbu Verím v Boha a spoločné vďaky a prosby vyplývajúce z potrieb a okolností nášho života.

Na záver tábora sme si vyhodnotili celý tábor a zdieľali sa o zážitkoch z jednotlivých dní.

S deťmi sme navštívili Čierný Balog, kde sme išli na Čiernohronskú železnicu. Parnou dobovou lokomotívou sme sa odviezli do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Deti mali prednášku od miestneho hudobníka a výrobcu píštaliek, fujar, atď. I niektoré deti si mohli vyskušať hrať na fujare či slovenských gajdách. S deťmi sme boli pozrieť i na miestnej farme, kde mohli vidieť naživo dojenie kráv, koníkov tažných i jazdeckých a dokonca sa mohli povoziť na šampónovi Slovenska. Mohli si vyskušať streľbu z luku, vzduchovky či ryžovanie zlata. Celý týždeň mali plný rôzných aktivít.

VŠETKY FOTO Z TÁBORA NÁJDETE TU: https://goo.gl/photos/ULTH48wL87ckL1cP6