FarnostSered
  • Vitajte na webe seredského dekanátu


Sviatosť birmovania

Birmovanie je sviatosť, v ktorej dostávame Ducha Svätého na posilnenie krstnej viery, plnšie spojenie s Kristom a na vydávanie svedectva o Kristovi.

Birmovanie je sviatosť, v ktorej sa birmovanec skrze vkladanie rúk, mazanie a modlitbu, napĺňa Duchom Svätým k vnútornému posilneniu a odvážnemu vyznaniu viery.

Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Objasňuje meno „kresťan“, čo znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena Ježiša Krista (grécke Christos - Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38).

Pomazanie má v biblickej symbolike mnoho významov: olej je znakom hojnosti a radosti, očisťuje (natieranie pred kúpeľom a po ňom), robí pružným (natieranie atlétov a zápasníkov), je znakom uzdravenia, lebo hojí pomliaždeniny a rany, spôsobuje, že človek vyžaruje krásu, zdravie a silu.

Kresťania, čiže tí, čo sú pomazaní, birmovaním dostávajú vo väčšej miere účasť na poslaní Ježiša Krista, aby celý život vydávali „Kristovu ľúbeznú vôňu“ (2 Kor 2,15).

Pomazaním dostáva človek znak - pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority a vlastníckeho práva na nejaký predmet (tak napr.: vojakov označovali pečaťou ich veliteľa a otrokov pečaťou ich pána). Pečať potvrdzuje právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným. (KKC § 1293 - 1295)

Skôr ako pristúpim na birmovku je potrebné, aby som si vybral svojho birmovného patróna. Je to niektorý svätý alebo svätá, ktorého poznám a je pre mňa vzorom kresťanského života. Tento svätec sa od mojej birmovky stane už nielen mojím vzorom, ale tiež mojím priateľom v nebi, ktorý sa za mňa u Boha prihovára, prosí za mňa a pomáha mi z neba. Podľa neho aj ja prijímam birmovné meno. Pri voľbe svojho birmovného mena musím pamätať na nasledovné zásady:

- birmovné meno si nedávam podľa svojich príbuzných alebo kamarátov, ale volím si ho spomedzi svätých,
- svojho birmovného patróna si nevolím na základe toho, že sa mi páči jeho meno, ale preto, že si beriem poučenie z jeho života,
- vo voľbe birmovného patróna musím byť slobodný, nik ma nemôže nútiť ani obmedzovať v tom, koho si vyvolím,
- skôr ako sa definitívne rozhodnem pre niektorého svätého patróna, prečítam si jeho životopis,
- ide o iného svätca, ako je môj krstný patrón.

Na Slovensku je všeobecný zvyk, že si chlapci dávajú mužské meno (patróna) a dievčatá ženské meno (patrónku), hoci v niektorých iných národoch je zvykom dávať si meno i mužské i ženské (napríklad Ján-Mária, alebo Jozef-Mária a podobne). Niekedy si dievčatá zvolia mužského patróna, pričom prijímajú jeho meno v ženskom tvare (napríklad Michaela - patrónom je sv. Michal - archanjel a podobne) (u chlapcov podobne).

Vzdialená príprava birmovanca býva na hodinách náboženstva/náboženskej výchovy od 1. až po 9. roč. ZŠ, počas ktorej príjme prvé sv. prijímanie (zvyčajne v 3. roč.). Na prijatie sviatosti birmovania sa prihlasujú žiaci 9. ročníka ZŠ a študenti 1. ročníka stredných škôl.

Ak navštevujete vyššiu triedu stredej školy, prípadne ste skôr narodení a neboli ste ešte pobirmovaní, môžete sa prihlásiť na prípravu na začiatku septembra na farskom úrade v úradných hodinách. Bližšie informácie sa dozviete od kňazov vo farnosti.

Každý birmovanec si slobodne zvolí svojho birmovného rodiča. Má ním byť dospelý kresťan, muž alebo žena, ktorý mi je vzorom kresťanského života. Môže to byť niekto z príbuzných alebo priateľov - kresťanov. Bolo by absurdné, keby mojím birmovným rodičom mal byť človek, ktorý nie je veriaci a ktorý by s Bohom nemal žiadny vzťah. Úlohou birmovného rodiča je totiž starať sa, aby sa birmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a povinnosti, ktoré súvisia s touto sviatosťou, verne plnil.

Podmienky a požiadavky pre výber birmovných rodičov sú tie isté, ako pre výber krstných rodičov:

- vyberá si ho krstenec, jeho rodičia alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ krstu,
- musí byť na to schopný a mať úmysel plniť túto úlohu,
- má mať zavŕšený 16-ty rok života,
- musí byť katolík, pobirmovaný, ktorý už prijal Eucharistiu a má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú prijal,
- nesmie mať uložený alebo vyhlásený žiadny kánonický trest,
- nesmie byť rodičom krstenca.

Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.
1Pt 2, 4-6