+ František Kvocera a rodičia Štrbkoví, Kvoceroví a ich rodičia
Št
14.05.
Sv. Mateja, apoštola, sviatok
7:00
za duše v očistci, na ktoré si nik nespomína
18:00
+ starí rodičia Cakoví a syn Viliam
Pia
15.05.
7:00
+ Júlia Bodišová a jej deti
18:00
+ Mons. Dominik Tóth, Ferdinand Javor a Ladislav Čery
So
16.05.
Sv. Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka, spomienka
7:00
+ Mária Slováková a rodičia z oboch strán
18:00
+ Jozef Valaský
Ne
17.05.
6. veľkonočná nedeľa
7:30
+ manželia Eva a Michal Kubaloví, syn Michal a sestra Margita
Čepeň 9:00
+ rodičia František a Sidónia Holíkoví a starí rodičia z oboch strán
10:30
za farníkov
18:00
+ Richard Valný
FARSKÉ OZNAMY
Májová pobožnosť v rodinách: Svätý Otec napísal všetkým veriacim osobitný list na mesiac máj, v ktorom ich vyzýva k modlitbe posvätného ruženca v domácnostiach. Ruženec má všetkých zjednotiť ako duchovnú rodinu na prekonanie súčasnej krízy spojenej s pandémiou Covid-19. K listu sú pripojené dve modlitby k Panne Márii, ktoré Svätý Otec odporúča na záver ruženca. Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200425004
História májovej pobožnosti:Mesiac máj je mariánsky mesiac. Májová mariánska úcta má v cirkvi dávne korene a odvoláva sa na paralelu medzi najkrajším mesiacom roka a najkrajšou ženou medzi ženami. Prvé májové oslavy Panny Márie sú evidované z 12. storočia zo Španielska, Francúzska a Nemecka. Medzi ďalšie tradičné mariánske modlitby patrí chválospev Magnificat – Velebí moja duša Pána, ktorý spievala podľa Lukášovho evanjelia sama Panna Mária. V 3. storočí vznikla modlitba Pod tvoju ochranu sa utiekame... . Najrozšírenejšia mariánska modlitba Zdravas Mária vznikala postupne a dnešnú podobu dostala v 14. storočí. Dnes je neodmysliteľnou súčasťou ruženca, kde sa opakuje 50-krát, striedaná po tzv. desiatkoch inými modlitbami. Na oficiálnu cirkevnú pôdu prenášali mariánsku úctu z ľudového prostredia najmä jezuiti, a to predovšetkým v revolučných a vojnových rokoch 18. storočia. Keď pápež Pius VII. v roku 1815 obohatil mariánske pobožnosti aj odpustkami, rozšírili sa ešte viac. Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200430002
Majme na pamäti, že až do úplného odvolania opatrení, ktoré limitujú zhromažďovanie, zostáva v platnosti dišpenz od povinnej účasti na bohoslužbách v nedele a sviatky. Účasť bude od 6. mája možná, avšak stále dobrovoľná - aj čo sa týka nedelí a sviatkov. Zároveň budú pokračovať vysielania bohoslužieb prostredníctvom katolíckych a verejnoprávnych médií. Nesmieme zabudnúť, že koronavírus je spojený s väčším zdravotným rizikom pre starších: svoju prítomnosť na bohoslužbách nech preto veriaci vo vyššom veku ešte zvážia. Je pre nich k dispozícii ranná sv. omša o 7:30 v nedeľu a cez týždeň rovnako ranné sv. omše vo farskom kostole o 7:00 hod.
BRATISLAVA 4. mája 2020 - Dnes boli zverejnené prvé informácie, ktoré sa týkajú obnovenia verejného slávenia bohoslužieb od 6. mája 2020. Kňazov i veriacich prosíme, aby si prečítali podrobnejšie usmernenia Úradu verejného zdravotníctva, keď budú vydané (pravdepodobne v utorok alebo v stredu) - a zodpovedne sa snažili uviesť ich do praxe. Sekretariát Konferencie biskupov Slovenska k tomu pre duchovných v pastorácii predbežne poskytol nasledovný komentár:
mnohí z nás poznáme, aké to je, keď sme pod psychickým tlakom, keď sme fyzicky vyčerpaní a nedokážeme sa, ako sa vraví, postaviť na vlastné nohy. A čo, ak je práve vtedy potrebné niekomu pomôcť? Sme ochotní skôr ratovať seba alebo iných?
Perzský kráľ Xerxes I., ktorý začal panovať v roku 486 pred Kristom, zaútočil na Grékov, avšak bitku prehral. Z Európy sa snažil loďou preplaviť po Stredozemnom mori do svojej vlasti, ale počas plavby ich na mori prekvapila veľká búrka a hrozilo, že sa loď potopí. Vtedy kráľ vydal rozkaz vyhodiť do mora celý náklad. To ale nestačilo, a tak pobočníci kráľa podľa jeho ďalšieho rozkazu začali hádzať do mora postupne aj vojakov, len aby sa kráľ Xerxes zachránil.
Úplne iným kráľom je Ježiš Kristus. On je náš kráľ a správa sa ako opravdivý Dobrý pastier. Preto sa narodil a preto prišiel na svet, aby sa za nás obetoval, a tak nás zachránil od večnej smrti. Jeho výrok, že Dobrý pastier dá aj život za svoje ovečky nielen vyslovil, ale aj uskutočnil. Obetoval seba, aby nás oslobodil. Preto Cirkev počas celého veľkonočného obdobia ďakuje svojmu Kráľovi za dar záchrany pred večnou záhubou.
Dnes, na štvrtú veľkonočnú nedeľu, slávime Ježiša Krista - Dobrého pastiera. Osobitne prosíme Pána, aby nám dal dostatok svojich nasledovníkov. Boh nám duchovných pastierov neposiela bez nášho angažovania sa. Sú jeho odpoveďou na naše prosby, túžby a najmä kresťanskú výchovu detí v našich rodinách. Pán vyžaduje našu spoluúčasť a až potom zošle dar povolania. Chce, aby sme mali dobrých, horlivých a obetavých duchovných pastierov, kňazov a rehoľníkov, takých, ktorí sú ochotní obetovať sa za svojich veriacich. Darovať svoj život však neznamená len mučenícku smrť. Žiť pre veriacich, obetavo ich sprevádzať s plným nasadením po ceste spásy, s úmyslom slúžiť im - to od nás, kňazov, Pán očakáva. Avšak je potrebné dodať k tomu, že čosi podobné očakávame aj my, duchovní pastieri od našich veriacich, bratov a sestier. Tak, ako náš Dobrý pastier - Ježiš Kristus, i my očakávame prijatie našej lásky a obetavosti od veriacich. Denne totiž dostávame od našich veriacich okrem množstva ďakovných listov aj listy plné výčitiek, prejavov nespokojnosti a deštruktívnej kritiky.
Blízkosť nového koronavírusu vyplavuje z ľudského vnútra všeličo - dobré i zlé. A práve tento problém prišiel vhod nesympatizantom Cirkvi a zneužívajú ho. Nie je to však nič nové v histórii kresťanstva. Veď aj rímsky cisár Nero obvinil kresťanov z podpálenia Ríma. Ugandskí mučeníci boli zasa upálení, lebo sa vraj bohovia hnevali na kresťanov, keďže zemetrasenie zničilo krajinu. V skutočnosti problém bol v tom, že mladí kresťania nechceli zdieľať praktizovanie homosexuálnej orientácie s ich kráľom. Keď sa deje v spoločnosti niečo zlé, žiaľ, často sa hľadá vinník, na ktorého možno zvaliť vinu. Boh a Cirkev bývajú vhodným terčom. I keď neveria v Boha, majú až výborne naštudované, že kresťania majú krivdu trpezlivo znášať a neodpovedať zlým za zlé. Sú si istí, že zo strany kresťanov sa netreba obávať takého nebezpečenstva ako to bolo napr. v prípade satirického časopisu Charlie Hebdo. A preto pokračujú vo svojom ťažení. Niekomu vadí náš nesúhlas s liberálnymi názormi dnešných mocipánov, alebo štýl kresťanského života, ktorý je v súlade s evanjeliom a kresťanskou morálkou, teda sme iní, čo ich provokuje. Aj Ježiš už svojim príchodom na tento svet provokoval Herodesa, neskôr svojim verejným účinkovaním, učením a zázrakmi, keď ho vlastní rodáci chceli zhodiť z nazaretského vrchu. A napokon kruté odsúdenie, keď im vrah a zbojník Barabáš bol prijateľnejší než Kristus.
+ Eliáš a FIloména, ich rodičia, deti, nevesty, zaťovia a vnuk Miroslav
18:00
poďakovanie za dožitých 70r. života a prosba o ďaľšiu božiu pomoc
Pia
08.05.
7:00
za Božiu pomoc a šťastnú smrť
18:00
+ Emil Duriš, dcéra Martina Slováková, rodičia z oboch strán a ostatná zosnulá rodina
So
09.05.
7:00
za zdravie a Božiu pomoc pre Alenu
18:00
+ Anton a Magdaléna Prerovskí, nevesta Emília a rodičia z oboch strán
Ne
10.05.
5. veľkonočná nedeľa
7:30
+ Július Gál
Čepeň 9:00
+ rodičia Malíkoví
10:30
za farníkov
18:00
+ Juraj Mitter a rodičia z oboch strán
FARSKÉ OZNAMY
Májová pobožnosť v rodinách: Svätý Otec napísal všetkým veriacim osobitný list na mesiac máj, v ktorom ich vyzýva k modlitbe posvätného ruženca v domácnostiach. Ruženec má všetkých zjednotiť ako duchovnú rodinu na prekonanie súčasnej krízy spojenej s pandémiou Covid-19. K listu sú pripojené dve modlitby k Panne Márii, ktoré Svätý Otec odporúča na záver ruženca. Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200425004
História májovej pobožnosti: Mesiac máj je mariánsky mesiac. Májová mariánska úcta má v cirkvi dávne korene a odvoláva sa na paralelu medzi najkrajším mesiacom roka a najkrajšou ženou medzi ženami. Prvé májové oslavy Panny Márie sú evidované z 12. storočia zo Španielska, Francúzska a Nemecka. Medzi ďalšie tradičné mariánske modlitby patrí chválospev Magnificat – Velebí moja duša Pána, ktorý spievala podľa Lukášovho evanjelia sama Panna Mária. V 3. storočí vznikla modlitba Pod tvoju ochranu sa utiekame... . Najrozšírenejšia mariánska modlitba Zdravas Mária vznikala postupne a dnešnú podobu dostala v 14. storočí. Dnes je neodmysliteľnou súčasťou ruženca, kde sa opakuje 50-krát, striedaná po tzv. desiatkoch inými modlitbami. Na oficiálnu cirkevnú pôdu prenášali mariánsku úctu z ľudového prostredia najmä jezuiti, a to predovšetkým v revolučných a vojnových rokoch 18. storočia. Keď pápež Pius VII. v roku 1815 obohatil mariánske pobožnosti aj odpustkami, rozšírili sa ešte viac. Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200430002
Ak poznáme Boha bez toho, aby sme poznali svoju biedu, dospejeme k pýche. Ak poznáme svoju biedu bez toho, aby sme poznali Boha, dojdeme k zúfalstvu. Ak poznáme Krista, prídeme do stredu, v ktorom môžeme nájsť i Boha i svoju biedu.
Ak poznáme Boha bez toho, aby sme poznali svoju biedu, dospejeme k pýche. Ak poznáme svoju biedu bez toho, aby sme poznali Boha, dojdeme k zúfalstvu. Ak poznáme Krista, prídeme do stredu, v ktorom môžeme nájsť i Boha i svoju biedu. 
