Zástavba obce Gáň ležiacej v blízkosti hraníc historickej Bratislavskej a Nitrianskej župy sa vyvíjala v severojužnom smere, vedľa cesty súbežnej s tokom Derne, spájajúcej Galantu a Veľkú Maču. Na severnom okraji dediny, východne od premostenia potoka a rozvetvenia hlavnej komunikácie sa nachádza stredoveký sakrálny objekt nesúci mladšie patrocínium sv. Rodiny, situovaný pôvodne v ohradenom priestore.
Dediny „biskupský Gáň“ a Gáň patriaci hradu Hlohovec (villa Gan, que pertinet ad Gulgouz) vymedzujúce hranice majetkov zoborského kláštora sú vymenované už v listine kráľa Kolomana z roku 1113. Skutočnosť, že druhá zoborská listina uvádza dve susediace dediny nesúce totožný názov svedčí o istej ustálenosti a rozvinutosti lokalít na začiatku 12. storočia. Hypoteticky preto možno uvažovať aj o prítomnosti sakrálneho objektu. Sledovanie zmien vo vlastníctve dvoch Gání v dekádach medzi vydaním zoborskej listiny a nasledujúcou písomnou zmienkou komplikuje absencia prameňov. O to výpovednejšia je informácia z roku 1251. V metácii Šale sa totiž spomína zem (terra) Gan patriaca Kazimírovmu synovi. Posun oproti predošlému stavu je evidentný: jeho príčiny treba vidieť v tatárskom pustošení, dôsledkom ktorého sa vyľudnili a definitívne zanikli mnohé staršie sídla. Listiny od polovice 13. storočia vypovedajú len o jednom majetku s názvom Gáň. Po vymretí Kazimírovho rodu pripadol korune a disponovala ním kráľovná. Manželka Belu IV., Mária, darovala jeho časť v roku 1268 išpánovi Bartolomejovi z Veče. Ako „kráľovnin Gáň“ (Gaan reginalem) sa spomína ešte vo svedectve Nitrianskej kapituly z roku 1297. Skutočnosť, že druhá zoborská listina uvádza dve susediace dediny nesúce totožný názov svedčí o istej ustálenosti a rozvinutosti lokalít na začiatku 12. storočia. Hypoteticky preto možno uvažovať aj o prítomnosti sakrálneho objektu. Sledovanie zmien vo vlastníctve dvoch Gání v dekádach medzi vydaním zoborskej listiny a nasledujúcou písomnou zmienkou komplikuje absencia prameňov. O to výpovednejšia je informácia z roku 1251. V metácii Šale sa totiž spomína zem (terra) Gan patriaca Kazimírovmu synovi. Posun oproti predošlému stavu je evidentný: jeho príčiny treba vidieť v tatárskom pustošení, dôsledkom ktorého sa vyľudnili a definitívne zanikli mnohé staršie sídla. Listiny od polovice 13. storočia vypovedajú len o jednom majetku s názvom Gáň. Po vymretí Kazimírovho rodu pripadol korune a disponovala ním kráľovná. Manželka Belu IV., Mária, darovala jeho časť v roku 1268 išpánovi Bartolomejovi z Veče. Ako „kráľovnin Gáň“ (Gaan reginalem) sa spomína ešte vo svedectve Nitrianskej kapituly z roku 1297 Bartolomeja a Urbana z Veče Aladárovi a Petrovi, synom Ivánku z rodu Péch. V donačnej listine z roku 1317 sa medzi inými majetkami objavuje aj possessio Gaan. Miestnym farárom bol v rokoch 1332 – 1337 Juraj. Záznam žiaľ neuvádza titul miestneho kostola. Patrocínium sv. Ondreja je tak nateraz doložené až ku koncu 17. storočia.
Región už v roku 1530 zažil prvé turecké nájazdy a svojich stúpencov si tu veľmi skoro našla aj reformácia. Okrem týchto, všeobecne známych faktov ostávajú dejiny obce v prvej polovici 16. storočia bielym miestom. V najstarších zachovaných vizitačných zápisniciach z rokov 1561 a 1562 sa Gáň nespomína ani len medzi fíliami. Situáciu čiastočne osvetľujú donačné listiny vystavené v tomto období pre kastelána šintavského hradu, Tomáša Tarodiho (Tharodyho) hovoriace o opustených poddanských usadlostiach. Po obsadení južných častí Uhorska Osmanmi prichádzajú na územie dnešného Slovenska početné šľachtické rodiny, medzi nimi aj Čutiovci (Csuthy) pôvodom z Felcsútu v župe Fejér usadení v Gáni.
Tzv. pázmáňovská vizitácia (1634) zachytáva ešte staršiu situáciu, keď spomína bývalú faru v Gáni s fíliami Brakoň a Nebojsa, ktoré boli v čase vzniku záznamu spravované kazateľom z Galanty. Kostol v Gáni bol podľa vizitátora „ruinou“. V neskoršej vizitácii z roku 1673 opäť nenachádzame údaj vzťahujúci sa k obci. O predchádzajúcom patrocíniu kostola nás oboznamuje zápis Štefana Senciho (Szenczy) z roku 1694. Kostolík (ecclesiola) sv. Ondreja charakterizoval ako opustený a všetkého zbavený.
Schátraný kostol v roku 1745 dal na vlastné náklady obnoviť miestny šľachtic Juraj Pacer (Patzer, Pacera). Pri tejto príležitosti bol objekt požehnaný ku cti Ježiša, Márie a sv. Jozefa (sv. Rodiny). Loď získala klenbu a na bližšie neuvedenom mieste pod kostolom bola vytvorená krypta rodiny Pacer. Stav zaklenutej sakristie zhoršovala vlhkosť. Pred jediným, zrejme už dnešným – západným vstupom bola drevená žobráčňa, nachádzajúca sa v zlom stave. Strechy kostola pokrýval šindeľ. V strede strechy lode (?) sa týčila poškodená drevená vežička bez zvonov. Malý zvon bol zavesený na priečelí. Interiér bol v roku 1756 vybavený tromi oltármi. Hlavnému dominoval obraz sv. Rodiny so sv. Annou a sv. Joachimom. Nad ním, pravdepodobne v nadstavci bol reliéf sv. Trojice, kým „na najvyššom mieste“ stála socha sv. Antona Paduánskeho. Na evanjeliovej strane bol situovaný nový bočný oltár Nepoškvrneného počatia založený Pavlom Pacerom. V jeho štíte, nad sochou alebo obrazom Panny Márie sa nachádzalo spodobenie sv. Juraja. Na druhom bočnom oltári bol upevnený „starý obraz na plátne“ znázorňujúci sv. Ondreja, v jeho hornej časti umiestnená šaštínska Pieta. Vo vnútri stála tiež „stará“ kazateľnica s polychromovanými sochami štyroch evanjelistov, drevená, maľovaná empora bez organu a lavice usporiadané do dvoch radov. Domnievame sa, že bočný (pôvodne azda hlavný) oltár sv. Ondreja, kazateľnica a empora pochádzali z čias pred rokom 1745. Mohli tak byť zhotovené po prevzatí kostola katolíkmi po roku 1673.
Napriek tomu, že stavba prešla pred polovicou 18. storočia rozsiahlou obnovou, už v dobe vizitácie uskutočnenej o dekádu neskôr boli zjavné viaceré nedostatky. Stav kostola upadal, čoho príčinu tušíme vo vážne poškodenej streche. V roku 1761 stál vo vnútri iba jeden (hlavný) oltár. V období medzi vizitáciami v rokoch 1761 a 1781 sa realizovala ďalšia obnova. V interiéri pribudli nové bočné oltáre, sv. Jána Nepomuckého na evanjeliovej strane postavený Jozefom Hartvighom a sv. Jozefa na epištolovej. Zo staršieho zariadenia sa zachovala kazateľnica so sochami evanjelistov. Vo veži situovanej v strede zastrešenia lode (alebo nad štítom?) boli zavesené dva zvony, vážiace 70 a 30 libier. Starý cintorín okolo kostola ohraničovala murovaná ohrada, pre pochovávanie však slúžilo už nové pohrebisko.
V priebehu 19. storočia je doložených niekoľko renovácií kostola, z ktorých prvá z roku 1832 sa dotkla celého objektu. Ďalšie opravy prebehli v rokoch 1913, 1915, 1925 a 1926. Bližšie nešpecifikované práce vyvolané vojnovými udalosťami sa realizovali v roku 1946. Posledná obnova pamiatky začala v roku 1967, pričom zámer predložený správcom rátal iba s novými nátermi. Po celoplošnom obití fasádnych omietok sa ukázali neznáme stavebné detaily, čo si vyžiadalo prerušenie prác a vypracovanie nového návrhu pamiatkových úprav. Projekt koncipovaný s dôrazom na rekonštruovanie a prezentáciu novoodkrytých detailov sa nerealizoval dôsledne. Strešná krytina a okenné výplne boli vymenené v roku 2012 kvôli havarijnému stavu.
V mesiacoch máj a jún 2013 prebiehal architektonicko-historický a umelecko-historický výskum kostola pod vedením Mgr. Michaely Haviarovej, PhD. V tom istom roku v mesiacoch október a november sa uskutočnil archeologický výskum blízkeho okolia kostola pod vedením Mgr. Michala Takácsa.
Pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Rodiny
Na území obce Gáň sa nachádza nehnuteľná národná kultúrna pamiatky, ktorá podlieha ochrane podľa pamiatkového zákona: Rímskokatolícky kostol sv. Rodiny – evidovaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Ide o ranorománsky kostol, ktorý bol postavený v priebehu 12. Storočia. Z južnej strany k nemu neskôr pristavali sakristiu. Reformácia a neustále boje v priebehu 17. storočia sa odrazili aj na stave kostolíka, keď v roku 1698 sa spomína ako spustnutý a opustený. V roku 1745 prešiel barokovou rekonštrukciou, ktorá však do značnej miery zachovala jeho pôvodný románsky vzhľad. V kostole vybudovali západnú tribúnu a kryptu pre rodinu Pacerovcov. Loď nanovo zaklenuli a pred vchodom postavili predsieň – žobračovňu. V roku 1756 bolo taktiež zmenené patrocínium na dodnes používané – sv. Rodiny.
Kaplnka sv. Anny Nachádza sa v miestnej časti Brakoň. Ide o barokovú kaplnku z konca 18. storočia, upravenú v roku 1908. Objekt s polygonálnym uzáverom a čiastočne predstavanou vežou na priečelí, ktorá je ukončená ihlanovou strechou vo vrchole so zdobeným kovovým krížom, fasády sú členené lizénovými rámami.
Prícestný kríž Nachádza sa pri kaplnke sv. Anny v miestnej časti Brakoň. Ide o kamenný kríž z roku 1901 na odstupňovanom štvorbokom podstavci s liatinovým korpusom, na spodnej časti kríža je liatinový reliéf Bolestnej Panny Márie.
Kaštieľ Nachádza sa na hlavnej ulici vedľa obecného úradu. Ide o renesančný objekt zo začiatku 17. Storočia, zväčšený o arkádu a prístavbu v 18. Storočí, zmodernizovaný a upravený v 20. storočí. Ide o budovu so zvýšeným prízemím, s pôdorysom tvaru L, v dvorovej časti s pôvodnou arkádou so segmentovými oblúkmi, krytá pruskými klenbami.
Trojičný stĺp Ide o stĺp z roku 1922, ktorý zobrazuje kamenné súsošie Najsvätejšej Trojice na vysokom stĺpe s profilovanou hlavicou a pätkou. Kríž je osadený na mohutnom odstupňovanom hranolovom podstavci, na čelnej strane podstavca je reliéf Panny Márie.
História farnosti spracovaná podľa archívneho výskumu Mgr. Petra Budaya Prevzaté z oficiálnych stránok obce a farnosti Gáň.
Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.
Nachádza sa v miestnej časti Brakoň. Ide o barokovú kaplnku z konca 18. storočia, upravenú v roku 1908. Objekt s polygonálnym uzáverom a čiastočne predstavanou vežou na priečelí, ktorá je ukončená ihlanovou strechou vo vrchole so zdobeným kovovým krížom, fasády sú členené lizénovými rámami.
Nachádza sa pri kaplnke sv. Anny v miestnej časti Brakoň. Ide o kamenný kríž z roku 1901 na odstupňovanom štvorbokom podstavci s liatinovým korpusom, na spodnej časti kríža je liatinový reliéf Bolestnej Panny Márie.
Nachádza sa na hlavnej ulici vedľa obecného úradu. Ide o renesančný objekt zo začiatku 17. Storočia, zväčšený o arkádu a prístavbu v 18. Storočí, zmodernizovaný a upravený v 20. storočí.
Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený. 
