Ostatná aktualizácia: pondelok, 28. september 2020, 20:40
Napísal: Andrej Macho
20 sep
V nedeľu 2. augusta 2020 bol vo farskom kostole sv. Jána Krstiteľa v Seredi uvedený do úradu farára farnosti Sereď a do úradu nového dekana seredského dekanátu Vsdp. Mgr. Ing. Ján Hallon, kanonik Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave a honorárny assessor. V nasledujúcich riadkoch Vám prinášame rozhovor, v ktorom nám porozprával niečo o svojom živote.
Ostatná aktualizácia: štvrtok, 06. august 2020, 08:18
Napísal: Andrej Macho
03 aug
V nedeľu 2. augusta 2020 o 10:30 hod. vo farskom kostole sv. Jána Krstiteľa v Seredi v rámci slávnostnej pontifikálnej sv. omše bol uvedený do úradu farára farnosti Sereď a do úradu dekana seredského dekanátu Vsdp. Mgr. Ing. Ján Hallon, kanonik Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave a honorárny assessor. Koncelebrovanej slávnostnej sv. omši predsedal J. Ex. Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup. Obradu sa zúčastnil aj generálny vikár trnavskej arcidiecézy Vsdp. ThLic. Peter Šimko, assessor a nový kaplán seredskej farnosti Vdp. Ladislav Mišura i niekoľkí kňazi z dekanátu.
Od stredy 3. júna bude v kostoloch zrušená povinná vzdialenosť dva metre medzi ľuďmi, ktorú nahradí šachovnicové sedenie. Vyplýva to z uvoľnovania opatrení proti šíreniu koronavírusu. Keďže však stále nie je možná prítomnosť veriacich na bohoslužbách bez obmedzení, v platnosti zostáva dišpenz od povinnej účasti na svätej omši v nedele a prikázané sviatky.
Naďalej zostáva povinnosť mať nasadené rúško na tvári v interiéroch a na hromadných podujatiach, teda aj v kostoloch. Táto povinnosť platí aj pre kňazov. Sväté prijímanie sa podáva do ruky. Zároveň platia všetky pravidlá hlavného hygienika pre verejné slávenia bohoslužieb.
BRATISLAVA 4. mája 2020 - Dnes boli zverejnené prvé informácie, ktoré sa týkajú obnovenia verejného slávenia bohoslužieb od 6. mája 2020. Kňazov i veriacich prosíme, aby si prečítali podrobnejšie usmernenia Úradu verejného zdravotníctva, keď budú vydané (pravdepodobne v utorok alebo v stredu) - a zodpovedne sa snažili uviesť ich do praxe. Sekretariát Konferencie biskupov Slovenska k tomu pre duchovných v pastorácii predbežne poskytol nasledovný komentár:
mnohí z nás poznáme, aké to je, keď sme pod psychickým tlakom, keď sme fyzicky vyčerpaní a nedokážeme sa, ako sa vraví, postaviť na vlastné nohy. A čo, ak je práve vtedy potrebné niekomu pomôcť? Sme ochotní skôr ratovať seba alebo iných?
Perzský kráľ Xerxes I., ktorý začal panovať v roku 486 pred Kristom, zaútočil na Grékov, avšak bitku prehral. Z Európy sa snažil loďou preplaviť po Stredozemnom mori do svojej vlasti, ale počas plavby ich na mori prekvapila veľká búrka a hrozilo, že sa loď potopí. Vtedy kráľ vydal rozkaz vyhodiť do mora celý náklad. To ale nestačilo, a tak pobočníci kráľa podľa jeho ďalšieho rozkazu začali hádzať do mora postupne aj vojakov, len aby sa kráľ Xerxes zachránil.
Úplne iným kráľom je Ježiš Kristus. On je náš kráľ a správa sa ako opravdivý Dobrý pastier. Preto sa narodil a preto prišiel na svet, aby sa za nás obetoval, a tak nás zachránil od večnej smrti. Jeho výrok, že Dobrý pastier dá aj život za svoje ovečky nielen vyslovil, ale aj uskutočnil. Obetoval seba, aby nás oslobodil. Preto Cirkev počas celého veľkonočného obdobia ďakuje svojmu Kráľovi za dar záchrany pred večnou záhubou.
Dnes, na štvrtú veľkonočnú nedeľu, slávime Ježiša Krista - Dobrého pastiera. Osobitne prosíme Pána, aby nám dal dostatok svojich nasledovníkov. Boh nám duchovných pastierov neposiela bez nášho angažovania sa. Sú jeho odpoveďou na naše prosby, túžby a najmä kresťanskú výchovu detí v našich rodinách. Pán vyžaduje našu spoluúčasť a až potom zošle dar povolania. Chce, aby sme mali dobrých, horlivých a obetavých duchovných pastierov, kňazov a rehoľníkov, takých, ktorí sú ochotní obetovať sa za svojich veriacich. Darovať svoj život však neznamená len mučenícku smrť. Žiť pre veriacich, obetavo ich sprevádzať s plným nasadením po ceste spásy, s úmyslom slúžiť im - to od nás, kňazov, Pán očakáva. Avšak je potrebné dodať k tomu, že čosi podobné očakávame aj my, duchovní pastieri od našich veriacich, bratov a sestier. Tak, ako náš Dobrý pastier - Ježiš Kristus, i my očakávame prijatie našej lásky a obetavosti od veriacich. Denne totiž dostávame od našich veriacich okrem množstva ďakovných listov aj listy plné výčitiek, prejavov nespokojnosti a deštruktívnej kritiky.
Blízkosť nového koronavírusu vyplavuje z ľudského vnútra všeličo - dobré i zlé. A práve tento problém prišiel vhod nesympatizantom Cirkvi a zneužívajú ho. Nie je to však nič nové v histórii kresťanstva. Veď aj rímsky cisár Nero obvinil kresťanov z podpálenia Ríma. Ugandskí mučeníci boli zasa upálení, lebo sa vraj bohovia hnevali na kresťanov, keďže zemetrasenie zničilo krajinu. V skutočnosti problém bol v tom, že mladí kresťania nechceli zdieľať praktizovanie homosexuálnej orientácie s ich kráľom. Keď sa deje v spoločnosti niečo zlé, žiaľ, často sa hľadá vinník, na ktorého možno zvaliť vinu. Boh a Cirkev bývajú vhodným terčom. I keď neveria v Boha, majú až výborne naštudované, že kresťania majú krivdu trpezlivo znášať a neodpovedať zlým za zlé. Sú si istí, že zo strany kresťanov sa netreba obávať takého nebezpečenstva ako to bolo napr. v prípade satirického časopisu Charlie Hebdo. A preto pokračujú vo svojom ťažení. Niekomu vadí náš nesúhlas s liberálnymi názormi dnešných mocipánov, alebo štýl kresťanského života, ktorý je v súlade s evanjeliom a kresťanskou morálkou, teda sme iní, čo ich provokuje. Aj Ježiš už svojim príchodom na tento svet provokoval Herodesa, neskôr svojim verejným účinkovaním, učením a zázrakmi, keď ho vlastní rodáci chceli zhodiť z nazaretského vrchu. A napokon kruté odsúdenie, keď im vrah a zbojník Barabáš bol prijateľnejší než Kristus.
Ostatná aktualizácia: nedeľa, 02. august 2020, 15:30
Napísal: Andrej Macho
10 apr
Poníženie premenené na víťazstvo
Drahí farníci,
nádejný politik, známy z pódií Nežnej revolúcie, mal pred sebou veľmi sľubnú kariéru, keď sa mu všetko razom zmenilo.
Jeho protivník sa ho rozhodol zničiť pred verejnosťou tým, že vytiahol dôkaz o jeho kolaborácii údajnou spoluprácou s ŠTB v čase komunistickej totality. Formálne to bola pravda, ale nič viac. Taktický manéver. Bol v plnej miere pre totalitu aj naďalej nepriateľská osobnosť. Lenže ľud, viac naklonený k bulváru, jeho vysvetlenie neakceptoval a on sa vtedy vzdal svojich ambícii. Obľúbený hrdina bol zrazu na kolenách. Média sa ho pýtali, ako to berie. Odpovedal múdro, čo má priam aj biblický charakter, niečo v tom duchu, že pád na kolená, to nie je to najhoršie, čo sa môže stať. Zobral to s pokorou. Dnes už prešli desiatky rokov a situácia sa zmenila. Je súčasťou vládnej koalície a ako minister vedie jeden rezort. Tí, čo ho ponížili sú už v zabudnutí a ak sa aj spomenú, tak nie v dobrom.
Pozícia na kolenách je cesta k novému víťazstvu. Pravda, ak je to postoj pokory a služby. Je to pravda potvrdená Veľkou nocou v diele najväčšej osobnosti ľudstva. Ide o Ježiša Krista, ktorý nebol ku tomu donútený, ale urobil to dobrovoľne. Ponížil sa z Božskej veleby k ľudskému životu, aby vykonal dielo spásy. Išiel na kolená pred človekom, keď pri poslednej večery umýval apoštolom nohy ako Učiteľ a Pán.
Ostatná aktualizácia: nedeľa, 02. august 2020, 15:30
Napísal: Kaplán
28 mar
Slovenskí biskupi rozhodli o predĺžení trvania opatrení až do odvolania P:3, 28. 03. 2020 13:32, DOM
Bratislava 28. marca (TK KBS) Slovenskí biskupi rozhodli, že vzhľadom na pokračujúci zákaz zhromažďovania a trvanie opatrení, ktoré zaviedli inštitúcie verejnej správy, zostáva v platnosti aj rozhodnutie o neslávení verejných bohoslužieb, a to až do odvolania. Preto treba rešpektovať doteraz vydané inštrukcie a riadiť sa pokynmi jednotlivých biskupských úradov. Tie kňazom, zasväteným osobám a veriacim poskytnú ďalšie potrebné usmernenia týkajúce sa Veľkonočných sviatkov. Veľká noc bude tento rok slávená bez účasti veriacich, v duchu dekrétov, ktoré biskupským konferenciám zaslala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ako aj Apoštolská penitenciária (viď nižšie).
„Sme vo výnimočnej situácii, akú sme doteraz nezažili. Včera pri Urbi et Orbi pápež František povedal, že to dokážeme jedine spoločne. Lebo všetci máme zodpovednosť jeden za druhého,“ pripomenul v tejto súvislosti predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský a dodal:
„Prosím kňazov, aby naliehavo chránili zdravie veriacich, a zároveň boli k dispozícii pre ich duchovné potreby. Nemôžeme sa fyzicky stretávať ako zvyčajne, máme však telefón, rozhlas, televíziu, či internet: zostaňme ľuďom nablízku! Hľadajme spôsoby duchovného spoločenstva, modlitby a vzájomnej podpory. A prosím aj veriacich, aby tieto dni využili na prehĺbenie svojho duchovného života. Aby pevne vykročili na ceste milosti, a chránili sa hriechu. V domácich cirkvách, v našich rodinách, rozvíjajme teraz účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom poslaní Ježiša Krista, ktorú sme získali pri krste (viď KKC 783-786). Sme Boží ľud. A preto sa nebojme! Pán nás nenechá búrke napospas. “Modlitba a tichá služba – to sú naše víťazné zbrane.“ Takto nás vedie Svätý Otec, a takto sa všetci zjednoťme v nasledujúcich dňoch.“
